Karloveské rameno je jedným z mnohých Dunajských ramien. Jeho špecifikom je najmä to, že je plne prietočné. Toto rameno sa oddeľuje od hlavného toku Dunaja v spodnej časti Karlovej Vsi a vytára takto akúsi prirodzenú hranicu uvedenej mestskej časti Bratislavy až k miestnej lodenici, kde sa znovu napája na hlavné dunajské koryto.
Rameno vytvára meandre, má štrkovo-pieskové, mierne sa zvažujúce brehy. Dno je pokryté vrstvami štrku a naplavenín. Najmä v hornej časti je hladina pomerne nízka a v čase nižšieho vodného stavu v týchto miestach úplne vysychá. Karloveské rameno v Bratislave je jedno z posledných dunajských ramien na Slovensku, ktoré prúdi a prirodzene reaguje na dynamiku Dunaja.
Vďaka prúdeniu a dynamike vody sa tu vyformovali unikátne brehy s lužnými lesmi, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre mnohé druhy vtákov. Aj preto je Karloveské rameno súčasťou územia európskeho významu - Bratislavské luhy. Brehy ramena obľubujú kačky, ktorých je tu požehnane. Nie je vzácnosťou ak tu stretnete bobra, ktorý tu žije. Často preto narazíte aj na obhryzené stromy. Dnes túto oblasť bohužiaľ charakterizuje aj moderná výstavba, takže o pár rokov toto krehké prírodne prostredie môže byť výrazne narušené.
Pokojné vody Karloveského ramena a zátišia mohutných stromov lužného lesa vytvárajú výborné podmienky na relaxačné aktivity. Oplatí sa sem vyraziť za pohodovou prechádzkou, na bicykli, za rybárčením, člnkovaním, alebo dokonca do múzea. Pozdĺž cyklocesty, ktorá tu vedie, boli vybudované lavičky. Na brehu ramena nájdete aj niekoľko ohnísk.
Karloveské rameno je miesto, kam je ideálne zobrať deti, určite sa zabavia vo Vodárenskej záhrade, ktorá je krásne zrekonštruovaná a špičkovo udržiavaná. Takisto sa tu veľmi dobre kočíkuje, ale môžete sem zájsť i na pivo. Karloveské rameno je jednoducho oáza oddychu v tejto mestskej časti Bratislavy.
Ku Karloveskému ramenu
Výhodou Karloveského ramena je jeho ľahká dostupnosť v rámci Bratislavy. Cyklisti nebudú mať žiaden problém sa sem dostať, vzhľadom na to, že miesto je napojené cyklochodníkom na hlavnú cyklotrasu, ktorá vedie bratislavským nábrežím. Miesto je spojené aj s cyklistickým chodníkom, ktorý vedie z Karlovej Vsi smerom na Železnú studničku.
Čo sa týka mestskej hromadnej dopravy, tak neďaleko (pri Botanickej záhrade) stoja električky a aj autobusy. Dostanete sa sem všetkými električkovými spojmi, ktoré vedú do Karlovej Vsi a Dúbravky (č.4, 5, 6, 9). Z autobusov tu zastavujú vozidlá smerujúce do Devína (č.28 a 29 – môžete vystúpiť aj na zastávke Vodárenské múzeum) a na Dlhé diely (č.32 a 133).
V prípade že ste došli autom tak odporúčame zaparkovať pod mostom Lafranconi, najmä počas víkendu s pekným počasím. Je tam veľa parkovacích miest a ku Karloveskému ramenu to je len pár minú pešo. Ak však nájdete voľné miesto, môžete zaparkovať neďaleko Vodárenského múzea pod novopostavenými bytovkami. Tu je však kapacita parkujúcich miest limitovaná, takže občas sa môže stať, že tu voľné miesto nenájdete.
Prechádzky po ramene
Karloveské rameno ponúka úplne ideálne podmienky na nenáročné prechádzky, alebo beh. Vyraziť sem sa oplatí hocikedy, dokonca i po práci. Večer tu je k dispozícii, klasické pouličné osvetlenie, čo však dlhú dobu nebolo bežné. Vybudované bolo len pred pár rokmi. Skôr ste tu zažili dobrodružnejšiu formu prechádzok. Cestička popri ramene bola divokejšia.
Dnes je tu vybudovaný klasický chodník pre peších a zároveň slúži ako cyklotrasa. Ku kolíziám s cyklistami zatiaľ nedochádza a prechádzka je veľmi príjemná. Okrem výhľadov na vodnú plochu, trasa ponúka tieň obrovských, starých stromov, ktoré sú naozaj nádherné. Sú to stromy dunajského lužného lesa a zväčša sa jedná o topole a vŕby. Niektoré sa vplyvom svojej váhy a pravidelných záplav výrazne naklonili na hladinu vody. Časť týchto lesov, najmä v oblasti Vodárenskej záhrady predstavuje prírodnú rezerváciu. Napriek tomu tu ľudia často zanechávajú odpadky po táborení na brehu rieky, tie sú však našťastie zbierané dobrovoľníkmi.
Prechádzky v tejto oblasti sú veľmi príjemné, ak práve nie sú komáre, čo sa stáva len minimálne. Na komáre sa pripravte hlavne počas záplav prípadne po výdatnejších dažďoch, keď stúpne hladina Dunaja a teda aj Karloveského ramena. Na brehu ramena sa veľmi dobre kočíkuje. Pre deti je tu vybudovaný areál, takže na mamičky s kočíkmi a malými deťmi tu narazíte veľmi často. Nový chodník je vhodný pre každý druh koliesok na kočíku (máme odskúšané :)).
Pokiaľ máte viac času, máme pre vás zaujímavý tip na prechádzku po nábreží Bratislavy. Vzhľadom na to že popri Dunaji vedie pešia zóna, môžete z Karloveského ramena prejsť priamo až po Euroveu v centre mesta. Túto prechádzku vrelo odporúčame počas teplých letných dní (ak nie sú komáre). Od Dunaja vanie príjemný ochladzujúci vánok. Navyše vašu prechádzku si môžete spríjemniť viacerými zastaveniami a občerstviť sa. Takéto zóny môžete využiť či už v Markovi Twainovi, prípadne kúsok ďalej na most Lafranconi, kde je ďalší podnik. Zastavenie si môžete spraviť ďalej v River Parku. Po ceste do Starého mesta narazíte aj na pontónovú loď, na ktorej je zábavný podnik Tanker club (v minulosti mal názov Plťka). V starom meste už potom nebude problém skočiť na ďalšie pivko, alebo vínko :)
Cyklistika
Karloveským ramenom vedie príjemná cyklotrasa, hoci sa jedná o naozaj kratučký úsek medzi Devínom a centrom mesta. O to je však hodnotnejší. Pridanú hodnotu predstavuje najmä možnosť zastaviť sa vo Vodárenskej záhrade, kde si môžete doplniť výbornú, pramenitú vodu a príjemne si oddýchnuť. Druhou možnosťou je rozložiť sa priamo na brehu ramena a posedieť si v tieni starých stromov, pozorujúc pokojnú vodnú hladinu a kajakárov z miestnej lodenice. Jednoducho romantika „all inclusive“. Cyklisti sa radi zastavia na občerstvenie aj v miestnej krčme na brehu ramena.
Asfaltová cyklotrasa z ramena pokračuje smerom k Botanickej záhrade, ktorá je ďalším krásnym miestom. Plynule sa napája pod Mostom Lafranconi na nábrežnú dunajskú promenádu. Môžete si zvoliť aj smer non-stop po brehu Dunaja, krátky úsek za karloveskou lodenicou je však nepríjemnejší a často rozbahnený. Je to v podstate lesná cesta vedúca k Mostu Lafranconi. Naproti tomu je kratšia ako cesta po asfaltke. Počas trvalejších dažďov sú tu často väčšie kaluže vody, ale nič závažné, čo by sa nedalo prejsť na bicykli.
Vodárenská záhrada
Nedávno dokončený projekt obnovy Vodárenskej záhrady je skvelým príkladom, ako by mali vyzerať relaxačné zóny pre najširšiu verejnosť. Okamžite po obnove sa záhrada stala cieľom relaxu mnohých rodín s deťmi. Je to miesto, kde sa nemusíte o dieťa bez prestávky báť. Je oplotené a takmer celé vystlané udržiavaným trávnikom. K tomu patrí detské ihrisko, v lete funkčný žľab s tečúcou vodou, slúžiacou na osvieženie, rovnako ako množstvo vodovodov s pitnou vodou.
Všade je vysadená zeleň, ktorá však potrebuje povyrásť, aby poskytla dostatočný úžitok. Okrem toho tu nájdete peknú historickú fontánu, a množstvo prvkov, kde si môžete posedieť. Sú to lavičky, ale i sedenia so stolmi, kde si môžete rozbaliť piknik. Okrem toho je tu vystavených niekoľko kusov historickej vodárenskej techniky napr. rôzne druhy čerpadiel s popismi funkciu. Areálu dominuje vyhliadková veža, kam si môžete vrámci spestrenia vybehnúť po schodíkoch, dieťa však radšej doprevaďte.
Vodárenské múzeum
Vodárenské múzeum susedí s areálom záhrady a k hlavným lákadlám patrí možnosť otvoreného prístupu na dunajský ostrov Sihoť. Pozrieť sa na tento, inak neprístupný ostrov, je možné počas akcie Noc múzeí a galérií. Sihoť patrí k striktne chráneným oblastiam z dôvodu ochrany podzemných vôd. Studne na jej čerpanie tu boli vybudované už v roku 1886, aby zásobovali vodou bratislavské mestské časti Staré Mesto, Karlova Ves, Devín. Na Sihoť vedie atraktívna prehliadková trasa popod Karloveské rameno.
Pohodový rybolov
Rybársky revír v Karloveskom ramene má približne 35 hetárov. Pred jeho návštevou je nutné naštudovať si rybársky poriadok, keďže je tu ochrana zdrojov pitnej vody a okolitej prírody. Na príjazd autom až k vode rovno zabudnite (dá sa však zaparkovať neďaleko). Charakter ramena je štrkovo-pieskový s bahnitým dnom s rôznymi naplaveninami. Vytvára meandre. Darí sa tu rybám ako kapor, plotnica, pleskáč, jalec, karas, ale i dravým rybám, hľadajúcim úkryt ako boleň, sumec, šťuka a zubáč.
Bývanie a internát
Karloveské rameno je v súčasnej dobe charakteristické najmä developerskými projektami, predstavujúce najmä bytovú výstavbu. Nehnuteľnosti v tejto oblasti sú skôr luxusnejšieho charakteru s výhľadom na vodnú plochu ramena. Tomu zodpovedajú i ceny týchto bytov a tunajšia adresa patrí k najdrahším v Bratislave.
Okrem týchto objektov je v ramene situovaný pomerne veľký internát Družba, slúžiaci mnohé roky študentom vysokých škol. Aj z toho dôvodu tu postretáte veľa mladých ľudí, ktorí si sem prišli zabehať, poprechádzať sa, alebo si skočiť na pivo do Marka Twaina. Hlavne počas piatkových nocí a víkendu to tu vcelku dosť žije :)
Národná kultúrna pamiatka Karloveská lodenica a Klub vodných športov Karlova Ves
Snáď najpozoruhodnejším stavebným objektom v Karloveskom ramene je tunajšia lodenica. Konkrétne ide o dva neobvyklé stavebné objekty, ktoré sú na území Bratislavy úplne jedinečné. Žltá budova, ktorú si ihneď všimnete pri prechádzke ramenom, evokuje historickú drevenú loď. História lodeníc spadá do roku 1932, keď bol založený Klub bratislavských kajakárov a o tri roky neskôr vodácky klub Tatran. Tieto lodenice, nachádzajúce sa v celkom nenápadnej zátoke vychovali množstvo špičkových športovcov svetovej úrovne. Nie je preto čudné, že sú v súčasnosti (od roku 2007) zapísané ako Národná kultúrna pamiatka. Lodenica však slúži i širokej základni rekreačných vodákov, čím plní veľmi významnú funkciu na poli zdravého životného štýlu.
Pôvodná lodenica prešla v roku 2014 generálnou opravou z dôvodu mohutných, dunajských záplav v roku 2013. V súčasnosti sa podarilo získať zelenú pre výstavbu novej trojpodlažnej lodenice v Karloveskom ramene, ktorá má naďalej podporovať výchovu vrcholových športovcov, ale zároveň plne rozvíjať amatérske vodáctvo.
Lodenica v Karloveskom ramene ponúka výborný relax vo forme kanoistiky, kde sa môžete na pokojnej vode naučiť najzákladnejšie poznatky, ktoré tento šport obnáša. Tunajší klub sa venuje mládeži a usporadúva najrôznejšie akcie súvisiace s týmto športom. Členovia klubu sa zúčastňujú samozrejme na rôznych vodáckych pretekoch. V Karloveskom ramene však často vídať pri kanoistike i študentov vysokých škôl vzhľadom na to že kanoistiku, resp. člnkovanie majú ako súčasť voliteľného predmetu na vysokej škole. My, ešte ako študenti sme v rámci prírodovedeckej fakulty využili takúto možnosť a stálo to za to. Hlavne keď sa niekto vo vode vykúpal a prevrhol lodičku :)
Rameno je veľmi príjemné na relaxačnú plavbu, hoci počas nižšieho stavu vody je v hornej časti toku veľmi zle splavné. Koryto zvykne totálne vyschnúť. Väčšinou je tu aj pokojná voda, pozor si však treba dať hlavne pri Dunaji, kde je prúd vody oveľa silnejší. Pozor si treba dávať aj pri plavbe okolo lodí, aby Vás pod ňu nestiahol prúd.
Chlapci z Karloveskej lodenice - skvelá reklama pre Slovensko
O čo je Karloveské rameno nenápadnejšie, o to neuveriteľnejšie sa zdá, akú skvelú reklamu dokázal tento kratučký kúsok Dunaja Slovensku urobiť. Konkrétne vodácky šport. V zátoke má dlhú tradíciu kanoistika, slalom i zjazd a dokonca rafting. Keď tak prechádzate ramenom, nič tu nepripomína dôležitosť tohto miesta na športovej mape sveta, čo je zaiste škoda.
Hlavnou liahňou vodáckej špičky je VK Tatran a ŠKP Bratislava. Celkovo tu však pôsobí až 10 vodáckych klubov. V ramene vyrástli také celebrity ako olympijskí víťazi bratia Pavol a Peter Hochschornerovci (známi ako Hochšíci). Na Olympiádach získali 3x zlato, 1x bronz, 5x sa stali majstrami sveta a 6x majstrami Európy, čo istotne nie je náhoda a potvrdzuje, že chlapci z Karloveskej zátoky vedia ako na to. Kvalita tunajšej prípravy má isto pevné korene. Nemožno „obísť“ ani Jána Matochu, známeho už z Olympiád v rokoch 1948 a 1952 v Londýne a Helsinkách. K tunajšiemu vodáckemu výkvetu sa ďalej radí Ladislav Čepčiansky, olympionik z rokov 1956 v Melbourne a 1960 v Ríme. Bratia Peter a Ladislav Škantárovci si pripísali titul majstrov Európy.
Z Karloveského ramena pochádza i mnoho šikovných vodáčok svetovej triedy ako Jana Petranová, Milada Daštinská, Martina Kohlová a Eva Hochschornerová. Mien úspešných športovcov z týchto vôd je neúrekom a mnoho o nich sa môžete dočítať v knihe Zátoka šampiónov.
Tradícia úspechu má vplyv i na terajšie generácie vodákov, ktoré úspešne bodujú na svetových súťažiach. Dlhoročne sa v ramene organizuje Hargašov memoriál, ktorý je jedným z najstarších pretekov v rýchlostnej kanoistike na Slovensku.
Nábrežie Ľ. Kadnára
V súvislosti s Karloveským ramenom nemožno vynechať osobu športovca a spoluzakladateľa Slovenského olympijského výboru - Ľubomíra Kadnára. Bol to kanoista klubu VK Karlova Ves, ktorý sa zúčastnil na olympiáde v Mníchove v roku 1972, kde skončil na 9. mieste v kategórii K4 na 1000m. Okrem toho úspešne reprezentoval krajinu i na mnohých majstrovstvách. Je po ňom pomenovaná tunajšia nábrežná trasa - Nábrežie Ľ. Kadnára.
Kam na pivo v ramene? Odpoveď je Mark Twain
Mark Twain je veľmi jednoduchý, no o to príjemnejší podnik, nachádzajúci sa na brehu Karloveského ramena. V minulosti sídlil na lodi, tá však musela byť odtiahnutá, podobne ako všetky ostatné väčšie lode, ktoré tu v týchto miestach parkovali.
Mark Twain s ramenom už za roky svojej existencie takmer splynul. Podnik tvorí malá budova výčapu a loď kotviaca na brehu ramena, ktorá sa občasne využíva na pohostenie návštevníkov. Záleží od aktuálneho stavu jej prehrdzavenia.:) Okrem klasického piva tu často vídať ľudí opekajúcich na miestnom ohnisku. Večery pri ohníku tu bývajú rušné a zábavné. Veľakrát tu počuť gitaru a sem tam niekto zanôti aj nejakú veselú trampskú pesničku :) Pohostinstvo Mark Twain nájdete neďaleko vchodu do lodenice.
Zaujímavé lokality v okolí Karloveského ramena
- Botanická záhrada UK – veľmi pekná botanická záhrada, kde si môžete poobzerať množstvo rôznorodých rastlín. Je to aj pekné miesto na odpočinok a príjemné romantické prechádzky :)
- Zoologická záhrada Bratislava – Zhruba 20 minút pešo od Karloveského ramena smerom na bývalú budovu STV leží zoologická záhrada s dinoparkom.
- Petržalská cyklocesta – cyklistický a korčuliarsky raj Bratislavčanov. Stačí prejsť most Lafranconi a ste tam. Po tejto cykloceste sa dostanete až do Passau v Nemecku :)
- Hrad Devín – ak ste došli do Karloveského ramena na bicykli, môžete pokračovať ďalej smerom na Devín a poobzerať si tento kultový hrad. Veľkú časť trasy však budete musieť absolvovať po asfaltke.
- Kráľova hora – lúka nad Dlhými dielmi. Obľúbené miesto prechádzok, opekačiek a psíčkarov :)