Malé Karpaty sú na prvý pohľad málo zaujímavým a nenápadným pohorím. Ak sa však rozhodnete podniknúť v nich letnú, alebo zimnú akciu, veľmi rýchlo sa presvedčíte o opaku. Tento článok popisuje jednu z možností, ako zažiť netradičnú, zimnú turistiku plnú dobrodružných zážitkov.
Tou možnosťou je zimný prechod hrebeňa Malých Karpát. Hrebeň Malých Karpát od Brezovej pod Bradlom až po Kamzík v Bratislave má približne 95 km. Poväčšine je mierne zvlnený, ale nájdu sa i strmé stúpania, či zostupy s prevýšením niekoľko sto metrov. Hlavný hrebeň Malých Karpát je tvorený prevažne peknými listnatými lesmi, ktorými vedie hlavná hrebeňová značka červenej farby.
Výhľady za odmenu. Zimný prechod nenápadného pohoria Malých Karpát vôbec nie je jednoduchý. Za odmenu vám ponúkne takéto pohľady.
Trasa vedie lesnými cestami, asfaltkami, ale vo veľkej miere aj príjemnými lesnými chodníčkami. Zimný prechod tohto pohoria je ideálne realizovať na bežkách, keď je trasa pod snehom a jednotlivé úseky sú prejazdné po lyžiarskej stope.
Východiskovým bodom zimnej hrebeňovky môže byť Brezová pod Bradlom. Červená značka začína pri čerpacej stanici neďaleko školy, čo je približne kilometer od autobusovej stanice. Za dobrých snehových podmienok začneme výstup do prvého kopca priamo z obce, stopa v podstate vedie po asfaltke. Ďalej existujú dve možnosti postupu.
Dobrá stopa, parádne výhľady. Za takýchto podmienok prejdené kilometre zdarne pribúdajú.
Na najvyššom bode stúpania je smerovník. Je možné pokračovať ďalej po asfaltke po tzv. starej červenej značke, alebo lesom po novej. Orientácia je jednoduchšia po asfaltke, ktorá bežkára dovedie až do najbližšej obce, vzdialenej približne hodinu pochodu - Dobrej Vody. Je možné tu prípadne doplniť zásoby. Červená značka ďalej pokračuje cez veľmi pekné a rozľahlé, snehom pokryté polia nad dedinou až na kopec Mihalinová, ktorého vrchol zahaľuje les. Výstup naň vedie po lesnej ceste a je pravdepodobné, že si budete užívať tvorbu vlastnej stopy v neporušenom snehu.
Smerom dolu z Mihalinovej, vedie príjemný zjazd na bežkách až po napojenie na asfaltku. Všeobecne prvá časť prechodu až po obec Buková vedie po asfaltových, alebo širokých lesných cestách, ktoré môžu byť prejazdené lesnými mechanizmami. Asfaltový úsek mierne klesá a dovedie nás až na hlavnú cestu do Jablonice, ktorú červená značka križuje a zakrátko nás privedie k smerovníku pri železničnej stanici Buková.
Zimný malokarpatský les. Kúsok od hlavného mesta číha dobrodružstvo v takýchto krásnych lesoch.
Toto miesto, nie je pravou stanicou, je to v podstate zastávka vlaku uprostred lesa. Nie je tu možné doplniť zásoby. Z tohto bodu miernym stúpaním dosiahneme vrchol ďalšieho kopca, ktorý možno zlyžovať až do chatovej oblasti Sokolské chaty. Ďalšia cesta má opäť mierny sklon dolu a vyvedie nás na hlavnú cestu do obce Buková. Oficiálne sa po chvíli trasa z hlavnej cesty oddeľuje smerom doľava - na najvyšší vrchol Malých Karpát Záruby.
V zime je táto trasa na zváženie, pretože zjazd hrebeňa Zárub, ale i výstup naň môže byť obtiažny. Doporučujeme použiť stúpacie lyžiarke pásy. Samotný hrebeň Zárub možno zaradiť k najkrajším miestam Malých Karpát, kde na trase s peknými výhľadmi leží i ruina hradu Ostrý Kameň. Po asfaltke existuje možnosť jednoducho dosiahnuť obec Buková. Je to však nezáživné miesto pochodu, pretože je nutné dlhý úsek šliapať pešo po hlavnej ceste. V Bukovej je možnosť s ohľadom ne dennú dobu doplniť zásoby v krčme.
Z obce Buková nasleduje prechod cez zasnežené polia, alebo po asfaltke, tentokrát už na dlhú dobu poslednej. Ak je tu dobrý snehový podklad, je to jazda po rovine. Cesta nás dovedie ku vchodu do lesa, kde sa krátko po odbočení doľava dostaneme do strmšieho terénu. Po pretraverzovaní lúky už začína naozajstný diaľkový presun na bežkách po lesných cestách až po pekný poľovnícky zámoček Mon Repos. Je to dobré miesto na prestávku v krytom prístrešku.
Bizarné tvary. Aj takéto tvary "vyčarí" zimná príroda. Pekné nie?
Lesná cesta a chodníky nás postupne dovedú na romanticky krásnu lúku Klokoč, na ktorú je však nutné vystúpať. Možnosťou je traverz Klokoča po vrstevnici. Časovo však tento variant vychádza približne rovnako, ako cesta vrchom a je neporovnateľne menej krajinársky zaujímavý.
Za Klokočom sa nachádza menšie sedlo, z ktorého prudším stúpaním dosiahneme Mesačnú lúku s prameňom, za ktorou už začína výstup hrebeňom Vápennej na jej vrchol. Je to jedna z najkrajších častí výstupu s neopakovateľnými výhľadmi na Malé Karpaty i ďalšie pohoria. Tento úsek je dobre zdolateľný použitím pásov, hoci hrebeň Vápennej je technickejší a trčia z neho skaly.
Z vrcholu Vápennej, kde je vybudovaná malá rozhľadňa vedie strmší zostup až do Sološnickej doliny. Zlyžovať ho na bežkách nie je jednoduché. Z doliny trasa pokračuje kratším asfaltovým úsekom až k strmému výšľapu, ktorý začína odbočením vpravo a končí v sedle Skalka. Tu sa naskytá možnosť opäť trasu zjednodušiť priestupom po vrstevnici - cez zvernicu, do ktorej sa dostaneme po rebríku nachádzajúcom sa v sedle. V opačnom prípade pokračujeme po červenej značke na technicky ťažšie Taricové skaly, ktoré sú však dobrým vyhliadkovým bodom. Krátky skalnatý úsek je však možné pohodlne vystúpať a časová strata oproti vrstevnici je minimálna.
Za týmto úsekom nasledujú veľmi pekné lesné chodníčky s výhľadmi, ktoré robia z tejto časti zimnej hrebeňovky Malých Karpát jedinečný zážitok. Nasleduje Čermákova lúka, ako jeden z najvhodnejších bodov na prípadné táborenie. Nachádza sa tu pomerne výdatný prameň a značené trasy sa tu delia na viac smerov. Je možné zísť na pezinskú ale i záhorácku stranu hrebeňa.
Červená značka pokračuje lesom a neskôr strmým, no o to krajším výstupom po svahu Skalnatej, z ktorej je opäť veľmi pekný výhľad. Romantické zákutia so zaujímavým smrekovcovým porastom za Skalnatou si vychutná každý bežkár, no strmšie zjazdy už možno menej. Opätovne je možnosť obísť tieto úseky traverzom po lesnej ceste zľava a dostať sa na Čmeľok. Ktorý sa taktiež zvykne obchádzať, pretože zjazd z neho je veľmi strmý a vedie úzkym priesekom v lesnom poraste.
Skalnatá. Na vrchol Skalnatej vedie strmá cesta. Pri zimnom výstupe sa hodia stúpacie pásy.
Ak ste sa dostali až sem, je za vami už približne 70 km hrebeňa Malých Karpát. Toto miesto sa nazýva sedlo Pezinská Baba a disponuje pomerne slušnou infraštruktúrou, keďže je tu situované lyžiarske stredisko. Existuje tu taktiež možnosť sa občerstviť napríklad v Chate pod Korenným vrchom a bežecké lyžovanie na upravovaných okruhoch.
Z Pezinskej Baby vedie obyčajne veľmi dobre prešľapaná stopa. Trasa je totiž veľmi populárna medzi víkendovými bežkármi. Na bratislavský Kamzík zostáva prejsť 25 km zväčša mierne klesajúcim terénom. Na tomto úseku sa nájde takisto zopár strmších zjazdov, celkovo je to však veľmi pekný kus hrebeňa. Občerstviť sa je možné na Bielom Kríži - rozľahlejšej lúke s bufetom.
Sme správne na Čmeľku. Čmeľok spoznáte podľa vysielača na jeho vrchole.
Záver hrebeňovky Malých Karpát pred Kamzíkom sa vyznačuje niekoľkými výšľapmi, ktoré sa však opätovne zvyknú traverzovať po vrstevnici. Na samotnom Kamzíku sa nachádzajú bufety a v blízkom neprehliadnuteľnom vysielači taktiež reštaurácia s výhľadom.
Hrebeňovka Malých Karpát v zime na bežkách je možno niečo pre skúsenejších lyžiarov, avšak je možné prejsť si postupne jednotlivé úseky. Z každej časti existuje totiž pomerne dobré autobusové spojenie. Osobitne možno odporúčať úsek Pezinská Baba - Kamzík, ktorý nie je veľmi náročný a obvykle sa vyznačuje dobrou stopou.
Konečne stopa. Úspešnosť zimného prechodu Malých Karpát môže ovplyvniť kvalita stopy. Stať sa môže, že si ju budete vytvárať celkom sami.
Ostatné úseky sú dobrodružnejšie a je pravdepodobné, že stopu si budete musieť vytvárať sami. Aj takéto výlety však môžu prispieť k nezabudnuteľne prežitej dovolenke na Slovensku.
Zimný prechod hrebeňa Malých Karpát je ideálne realizovať počas jasnej, mesačnej noci, za vhodných snehových podmienok. Ak je prešľapaná stopa, celá trasa sa dá pohodlne prejsť za plný deň - teda 20-24 hodín.
