Prameň Hrona predstavuje drobnú, no pritom milú a najmä ľahko dostupnú atraktivitu, ktorú nájdeme na úpätí Kráľovej Hole, neďaleko Telgártu. Keďže sa jedná o druhú najdlhšiu slovenskú rieku, môžeme návštevu prameňa Hrona považovať aj za akýsi národne orientovaný počin - prísť sa sem pozrieť aspoň raz v živote, podobne ako napríklad vyjsť na Kriváň! Nuž a pre tých, čo slovenské prírodné symboly neriešia, miesto odporúčame aspoň ako príjemnú medzizastávku popri ceste :).
Dostupnosť
Veľkou výhodou prameňa je práve jeho prístupnosť. Teda pokiaľ máte auto. Tým sa totiž môžete doviesť priamo k prameňu. Prameň Hrona sa nachádza na úpätí Nízkych Tatier, za Telgártom smerom do Sedla Besník. Uvidíte ho po ľavej strane od cesty (ak idete opačne tak samozrejme po pravej strane). Od cesty k prameňu vedie štrková cesta.
Ak nemáte auto, dá sa k prameňu prísť aj pešo, či na bicykli. Z Telgártu k nemu vedie červený značený turistický chodník. Na bicykli je to vcelku fajn trasa, teda ak si odmyslíme nákladnú dopravu. Predsa len, idete po hlavnej ceste pre motorové vozidlá. Podobne je tomu aj s pešou turistikou. Červená značka vedie po hlavnej ceste, takže turistika vďaka tým autám nestojí za veľa. Keď už nič, budete mať aspoň pekné výhľady na Nízke Tatry a majestátny kopec Kráľovej Hole. Celkovo je príroda navôkol neskutočný vizuálny relax.
Ako alternatívu môžete vyskúšať ísť popri potoku Hrona, no v tomto prípade netušíme, či je trasa dobre schodná. Z Telgártu je to pešo k prameňu Hrona približne 3 kilometre a to by ste mali dať do 1 hodinky.
Parkovanie
Pri prameni sa dá parkovať na prístupovej ceste, ktorá sa odpája od tej hlavnej. Už sa nejedná o asfaltku, ale štrkovú cestu. Ľudí sme tu nikdy nestretli veľa, takže s parkovaním isto nebude problém. Miesta tu je dosť.
Pri prameni
Prameň Hrona je pekné, upravené miesto. Vcelku nás prekvapilo, že si na úprave priestranstva v okolí prameňa dal niekto záležať (zrejme Slovenský vodohospodársky podnik, keďže má všade ceduľky). Prameň je ohradený dreveným plôtikom. Rovnako ako plot, i ostatné objekty v rámci areálu sú drevené. Akurát dolné podpery prístrešku sú kamenné. Lokalita tak pôsobí veľmi „tradične“ a dobre zapadá do krajiny.
Netušíme, kedy bolo toto všetko postavené, no v čase našej návštevy (september 2017) bolo miesto v slušnom stave. Ani nám neprišlo, že by bolo niečo poškodené, či inak narušené. Samozrejme, na niektorých miestach boli do dreva vryté, či popísané kadejaké odkazy a symboly, ale nebolo to v nejakej extrémnej miere.
Pri prameni nájdeme dva objekty, jednu informačnú tabulu a smetný kôš (čo hodnotíme ako veľké plus). Prvý objekt je v podstate drevená búdka, z ktorej prameň vyteká. Z prameňa sa môžete napiť ak chcete. Podaktorí sme to aj vyskúšali a podľa posledných informácií aj v zdraví tento odvážny experiment prežili. O závadnosti, či nezávadnosti prameňa však nič oficiálne netušíme, takže vodu z neho pijete na vlastné riziko!
Druhým objektom v rámci areálu je altánok so stolíkom a lavičkou. Odhadom sa tam zmestí cca 6-8 ľudí. Záleží od toho ako veľkí jedáci to sú. Tento prístrešok je dobrý nápad, hlavne keď prší, alebo keď sa chcete schovať v tieni pred slnkom. Na jednom z oporných trámov sme si všimli bedničku s nápisom Pošta z Hrona. Doteraz netušíme na čo slúži :).
K prameňu vedú od vstupu schody. Tie nie sú bezbariérové, ale tak to by tu asi ani nikto nečakal. Na druhej strane, celá lokalita je len mierne z kopca, čiže tie schody by tu v podstate ani nemuseli byť. Ale tak prečo nie, aspoň sa tu lepšie chodí a pôsobí to zaujímavejšie. Pár desiatok metrov pod prameňom je potok s niečím, čo pripomína malú vodomernú stanicu.
Odborné informácie o Hrone
Pri prameni je infotabuľa so základnými údajmi o Hrone. Keďže pravdepodobne práve nemáte cestu okolo, radi vám sprostredkujeme, čo sme sa z nej dozvedeli. Informácií by však mohlo byť viac, ale tak čo už. A kto vie, možno aj toto bude stačiť nejakému študentovi pre použitie do referátu :). Tu hľa, infošky o Hrone:
„Rieka Hron pramení v ústrednom priestore provincie Západných Karpát, subprovincii Vnútorné západné Karpaty, Fatransko-Tatranskej oblasti, Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Do územia povodia zasahujú štyri orografické oblasti: Slovenská rudohorie, Fatransko-Tatranská oblasť, Slovenské stredohorie a Podunajská nížina.
Horná časť povodia je zo severu ohraničená oblúkom Nízkych Tatier a na juhu Slovenským rudohorím. V strednej časti preteká Stredoslovenskými sopečnými pohoriami a v dolnej časti Dolnohronskou rovinou, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny.
Pramenisko Hrona leží v nadmorskej výške 934 m pod Kráľovou Hoľou (1948 m n.m.) a ústí do Dunaja pri Štúrove vo výške 102,9 m n.m. Celkový výškový rozdiel je 831 metrov na dĺžke 279 kilometrov. Dlhodobý priemerný prietok v ústí je 55,2 metrov kubických za sekundu. Celková plocha povodia je 5465 kilometrov štvorcových.“
Toľko k odborným záležitostiam. Ohľadom informácií sme mali menšiu šarvátku v našej dobrodružnej skupine. Jeden z členov výsostne nesúhlasil s tvrdením, že Hron pramení pod Kráľovou Hoľou. Tá je totiž údajne „ďaleko“ a po správnosti by sa mal uvádzať názov kopca, ktorý je najbližšie. Téma nakoniec „vyšumela“ do stratena. Možno aj preto, že sme neskôr prechádzali okolo dedinky Šumiac...
Dohady o nadmorskej výške prameňa
Je to menšia záhada, no informácie o nadmorskej výške prameňa Hronu sa rôznia. Z internetu sme vyčítali údaj s nadmorskou výškou 980 m n.m. Naopak z údajov na informačnej tabuli pri prameni sme sa dozvedeli, že nadmorská výška prameňa by mala byť 934 m n.m. Nadmorskú výšku sme si overovali prostredníctvom GPS, keď sme boli pri prameni a tá sa pohybovala okolo 926 metrov. Takže netušíme, čomu máme veriť. Že by sa na tomto mieste rúcali bariéry priestoru a času? Alebo, aby sme ostali predsa len stáť pevne nohami na zemi, sa prameň Hrona nachádza kdesi vyššie? Ak by ste náhodou poznali správnu odpoveď, môžete nám napísať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. :)
Pošta z Hrona
Nuž, táto „srandička“ nás vcelku pobavila. Jedná sa o akúsi debničku, pripevnenú na jednom z podporných stĺpov v prístrešku. Je určená na... .. no, ťažko povedať na čo je vlastne určená, zrejme na nejaké odkazy. Podľa reakcií návštevníkov je zrejmé, že aj tak nikto netuší na čo objekt slúži. Je popísaná kadejakými nápismi a menami ľudí. Vybrali sme zopár textov. Niektoré z nich našli dokonca odpoveď. Takže pre pobavenie:
- Jano z Heľpy už nepij
- načo to tu je, keď sem nikto (okrem mňa) nepíše?
- Nemá tú být ňáka knížka? Třeba?
- Nie nemá !!
Pre poetických intelektuálov je na debničke pribitá básnička, ktorú si tu dovolíme zreprodukovať. Snáď nás nikto nezažaluje pre porušenie autorských práv... :) Verše nás mierne chytili za srdce, ale to možno len preto, že sme jemnocitné duše...
„Na Telgárte pramení Hron
to moje pocity plávajú v ňom
že si mi zo všetkých najviac treba
že si mi zo všetkých len ty treba
na Telgárte pramení Hron
tie najkrajšie baby chodia pri ňom
a keď sa usmejú tak dobre je mi
a Hron si pláva medzi brehmi“
Popravde musíme priznať, že pri našej návšteve sme, žiaľ, šťastie na tie najkrajšie baby nemali, no vy ho budete mať možno viac... Predsa by tak bezostyšne v básni neklamali! Určite však vyskúšame nabudúce, hádam budeme mať viac šťastia... :)
Tipy na výlet a zaujímavosti v okolí
- Kráľová hoľa – kultový vrchol Nízkych Tatier s vysielačom a peknými výhľadmi
- Chramošský viadukt – železničný most, súčasť Telgártskej slučky – vrchol stavebnej zručnosti
- Dobšinská ľadová jaskyňa – megapopulárna slovenská jaskyňa, typická svojou ľadovou výzdobou
- Dedinky – obľúbené rekreačné stredisko okolo vodnej nádrže Palcmanská Maša
- Slovenský raj – veľmi populárny národný park, obľúbený pre svoje nádherné rokliny a vodopády
- Hrad Muráň – ruiny hradu nad obcou Muráň, zasadené do peknej prírody Muránskej planiny
- Hrebeňovka Nízkych Tatier – azda najpopulárnejšia hrebeňovka, ktorú si už zaiste prešiel nejeden fanúšik turistiky
- Chamkova stodola – nachádza sa neďaleko Šumiacu. Ide o známu chalúpku, v pozadí s Kráľovou hoľou. Táto scéna bola a je predlohou pre mnohých výtvarných umelcov a fotografov.