Krivánska Malá Fatra je veľmi populárnym pohorím, kde sú známe skôr jednotlivé vrcholy ako Veľký Rozsutec, Veľký Kriváň, alebo Chleb, prípadne tiesňavy ako Jánošíkove diery, či túra po hlavnom hrebeni. Rozhodli sme sa preto preskúmať menej navštevovanú časť v podobe bočného hrebeňa vedúceho cez vrchol Baraniarky a Kraviarske.
Výhľad z Baraniarok na trasu modrej značky cez Žitné a Kraviarske.
Pôvodný plán bol prenocovať na útulni Vendovka, čo nám však napokon nevyšlo a ocitli sme sa na Chate pod Chlebom. V tomto článku by sme radi opísali predovšetkým naše dojmy zo spomínaného hrebeňa Baraniarok. Ukázal sa to totiž ako zaujímavá malofatranská alternatíva, so super výhľadmi, či minimom turistami v porovnaní z inými vychytenými túrami v tejto oblasti.
Hrebeň Baraniarok takisto zaujal technickou hravosťou. Nešlo teda iba o čisto monotónne šliapanie. Treba sa tu však pripraviť na viac ako 1300 m stúpania, pretože hrebeň je na tunajšie pomery relatívne zubatý. Po Chatu pod Chlebom sme okrem toho našliapali 10 km horských chodníkov.
Parkovanie na Starom dvore vo Vrátnej doline
Do Malej Fatry sme sa vybrali autom, no celkom rýchlo sa sem dá dostať i vlakmi a autobusmi. Za východisko túry sme zvolili veľké parkovisko vo Vrátnej doline známe ako Starý dvor. Jedná sa o veľmi veľké parkovisko, ktoré je bezplatné. Plnšie býva hlavne počas zimnej sezóny z dôvodu priľahlého lyžiarskeho strediska.
Výhodou tohto miesta je, že priamo pri parkovisku je niekoľko prevádzok, kde sa môžete najesť. Aj v našom prípade to prišlo vhod a pred túrou sme si tu dopriali polievku a bryndzové halušky. Po trošku búrlivejšom večeri predošlý deň sme totiž na túru vyrážali neskoro. Plán však bol prespať v horách.
Z parkoviska je možné vystúpiť priamo na začiatok hrebeňa Baraniarok. Pôvodne sme zvažovali tento hrebeň predĺžiť ešte o zaujímavú skalnú pasáž – hrebeň Sokolie, čo by však bolo časovo ešte náročnejšie. Na Sokolie môžete vyraziť po zelenej značke taktiež zo Starého dvora, alebo si túru ešte predĺžiť o veľmi peknú časť cez Tiesňavy. V tom prípade by ste ale museli vyrážať z trochu nižšie položeného parkoviska Tiesňavy.
Tento variant je však určený už vyložene kondične zdatným turistom. Upozorňujeme tiež, že ide o technicky náročnejší výstup skalami, ktorý síce je chodeckým terénom, no niektoré pasáže sú relatívne exponované. Viac sa o ňom môžete dočítať v našom článku s názvom - Zbojnícky chodník v Malej Fatre nad Terchovou.
My sme na hrebeň Baraniarok vystúpili modrou turistickou značkou z parkoviska v Starom dvore smerom do sedla Príslop.
Výstup do sedla Príslop
Z parkoviska Starý dvor čaká turistu približne 300 výškových metrov výstupu lesom. Chodník prakticky neustále stúpa, nájdu sa i strmšie pasáže, kde nám na nálade nepridali zásoby vody v batohu, ani bivakovací výstroj. O to viac potešil výborný výhľad zo sedla Príslop na Veľký Rozsutec, ktorý mal vrchol zahalený tajomným závojom hmly ako nejaká himalájska hora. Tento vrch je právom jedným z najkrajších na Slovensku. Vedľa Veľkého Rozsutca už tradične nesmelo vykúkal vrchol Malého Rozsutca.
Nás čakala ďalšia cesta na Baraniarky a boli sme celkom radi, že sme vynechali hrebeň Sokolie, z ktorého do sedla prúdili zostupujúci turisti. Bola by to značná zachádzka, na ktorú by bolo treba väčšiu časovú rezervu. Okrem toho bolo na obzore vidno do hustého mračna zahalený hlavný malofatranský hrebeň. Hmlistá vlečka tiahnúca sa z vrcholu Veľkého Rozsutca do diaľky, dávala tušiť vietor vo výške nad tisíc metrov.
Prvé vybojované výškové metre a prvá zastávka na túre, sedlo Príslop.
Prudký výšľap na Baraniarky
Zo sedla Príslop sme začali takmer okamžite strmo stúpať na Baraniarky. Stále sme sa držali modrej turistickej značky, ktorá pokračuje až takmer na hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry. Výstup vedie lesom, s občasnými serpentínkami, ktoré šliapanie trochu uľahčia.
Výhľady tu nie sú príliš zaujímavé a tak zostáva iba otročiť a postupne sa prebojovať takmer 400 výškovými metrami ďalšieho stúpania. Popracovať si na výstupe sa nakoniec vyplatí, pretože 1270 m vysoké Baraniarky odmenia perfektným výhľadom.
Ten náš bol čerstvo jesenný, čo ešte umocnilo celkový umelecký dojem. Na Baraniarkach sa nám okrem výhľadu otvorila i ďalšia cesta ich hrebeňom smerom k hlavnému malofatranskému hrebeňu. Práve tu sa začal ukazovať technickejší charakter tejto túry.
Charakter výstupu na Baraniarky.
Jesenné výhľady z Baraniarok na západ.
Hore-dole cez Žitné a Kraviarske až na Chrapáky
Z Baraniarok nasledoval prudší zostup miestami skalnatým terénom, kde sme narazili dokonca na kratšiu reťaz. Terén má zopár pasáži, kde by mohlo dôjsť k nepríjemnému pádu, ktorý hrozil i vážnejším zranením. Preto je na mieste vhodná obuv a hodia sa aj turistické paličky.
Len čom sme zostúpili z Baraniarok do Malého sedla, hneď sme začali stúpať na Žitné (1265 m n. m.). Malé sedlo je príjemnou trávnatou lokalitou, kde sa dá oddýchnuť. Výstup na Žitné predstavoval kratšie stúpanie na vrchol bez výhľadov, ukrytý v lesnom poraste. Len sme ho prebehli občasne sa míňajúcich s niekoľkými zostupujúcimi turistami. Znova bolo potrebné krátko zostupovať a následne stúpať na Kraviarske, čo je 1361 m vysoký, oproti predošlým relatívne oblý vrchol. Prevýšenie už nie je tak markantné.
Kraviarske je výborný vyhliadkovým bodom, ktorý je viac odlesnený ako predošlé vrcholy. Mohli sme si pozrieť spätný pohľad smerom na Baraniarky aj s ich skalnatými západnými zrázmi. Pekná je i zostupová trasa smerom do sedla za Kraviarskym. Máte z nej neustále výhľady.
V našom prípade bol hlavný hrebeň Malej Fatry schovaný v dramatickom, hustom mračne a tak sme mali možnosť si vychutnávať skôr drsnejšie divadlo prírody. Malo to svoje čaro. Po ľavici sme mali zapadajúcim slnkom pôsobivo osvetlený Veľký Rozsutec.
V prípade potreby sedlo za Kraviarskym ponúka možnosť zostúpiť po zelenej značke naspäť do Vrátnej doliny. Po zostupe je však potrebné sa po asfaltke presunúť asi 2 km dlhým pochodom až na Starý dvor.
Zo sedla za Kraviarskym sme potrebovali prekonať znova okolo 300 výškových metrov smerom do sedla Bublen, ktoré je už situované priamo na hlavnom hrebeni. Je tak ukončením bočného hrebeňa pripájajúceho sa od Baraniarok.
Zostup skaliskami Baraniarok.
Úsek s technickými pomôckami na zostupe z Baraniarok smerom na Žitné.
Pohľad na Veľký Rozsutec z hrebeňa Baraniarok. Vrch mal pôsobivý hmlistý závoj.
Zostup z vrcholu Kraviarske smerom do sedla za Kraviarskym.
Kraviarske - vrchol a spätný pohľad k Baraniarkam.
Sedlo za Kraviarskym.
Spätný pohľad na nerovnomerne zarastené Kraviarske.
Prameň v lokalite Chrapáky – križovatka modrej a žltej turistickej značky
Počas výstupu do sedla Bublen nás postupne celkom zahalilo mračno a úplne sa vytratili akékoľvek výhľady. Chodník modrej značky bol v týchto miestach blatistý a miestami sa popri ňom tiahol hlboký žľab, vymytý počas dažďov. Napokon sme sa dostali ku križovatke žltej a modrej značky s názvom Chrapáky. Je to relatívne bežné miesto na svahu, z ktorého sú zrejme dobré výhľady do doliny a na prejdený hrebeň Baraniarok, žiaľ nemali sme možnosť si ich v dôsledku hustej hmly pozrieť.
Dôležitým faktom je, že 20 m po žltej značke v smere vrstevnice sa nachádza dobrý prameň. Doplnili sme si tu vodu, ktorá bola chutná a nemali sme po nej ani žiadne zažívacie problémy. Z Chrapákov môžete pokračovať po žltej buď priamo nahor – do sedla Bublen, alebo ďalej po modrej vrstevnicou do Snilovského sedla, čím obídete značnú časť hlavného hrebeňa spodom.
Pre úplnosť sa zostupom po žltej a zelenej značke z Chrapákov cez sedlo na Koni dostanete do doliny Malá Bránica a ďalej až ku kempingu Belá. My sme sa rozhodli stúpať do sedla Bublen.
Prameň v lokalite Chrapáky.
Dramatické chvíľky v sedle Bublen
100 výškových metrov z Chrapákov do sedla Bublen bolo celkom nenáročných. Konečne sme boli na hlavnom malofatranskom hrebeni, no nevideli sme celkom nič. Vládlo tu husté šero, hoci slnko ešte celkom nezapadlo. Takisto tu poriadne fúkalo, hoci vietor nebol veľmi studený.
V sedle sme sa chvíľku rozhodovali, či sa držať nášho pôvodného plánu ísť pozrieť útulňu Vendovka, kde by sa zrejme dalo prenocovať. Napokon sme to z časových a poveternostných dôvodov zamietli.
Vyzeralo to tak, že ani ráno sa mračná v Malej Fatre nerozplynú a tak nebude priestor na pekné fotky východu slnka. Naopak hrozilo, že sa budeme plahočiť v daždi tlačenom silným vetrom.
Predpoveď nebola celkom jasná, respektíve sa dosť líšila od aktuálnych podmienok na hrebeni. Rozhodli sme sa preto pokračovať relatívne krátkym pochodom až na Chatu pod Chlebom.
Hlavným hrebeňom Malej Fatry v hmle a vetre cez Pekelník na Chatu pod Chlebom.
Zo sedla Bublen na Chatu pod Chlebom
Zo sedla Bublen sme tmavnúcou hmlou stúpali na Pekelník, ktorému sa tento názov práve vtedy veľmi hodil. Od západu riadne fúkalo a čerti sa ženili. Malo to však svoje neodškriepiteľné čaro. Hrebeň sme dobre poznali a vo výbave nám nechýbala navigácia. Chodník bol jasne viditeľný, rovnako ako každý ďalší kôl tyčového značenia.
Po prekonaní Pekelníka, ktorý má na západe celkom pôsobivé zrázy sme sa odrazu ocitli v závetrí, čo dramaticky zmenilo celkový dojem. Odrazu sme sa ocitli pri tabuľke označujúcej Hranu Veľkého Kriváňa odkiaľ nasledoval zostup do Snilovského sedla po trochu nepríjemných kameňoch.
Pôsobivá bola hmla, z ktorej náhodilo vystupovali siluety stromov. Silueta medveďa sa neobjavila, zato sme sa začudovali hrebeňovému elektrickému ohradníku. Chovajú azda v Snilovskom sedle kravy?
Nenarazili sme ani na tie a pohodlným zostupom sme sa dostali k rozžiarenej Chate pod Chlebom. Tá na seba upozorňovala už hodnú chvíľku lákavými kuchynskými vôňami. Na zrekonštruovanej chate sa dobre sedelo, hoci tu boli ubytované viaceré partie. Prespali sme pri chate v spacákoch pod širákom. Celú noc na nás padala rosa z hustej hmly.
Chata pod Chlebom v noci a hmle.
Skromný nocľah pri Chate pod Chlebom.
Záver túry cez Steny a Poludňový grúň
Skoro ráno sa ukázalo, že rozhodnutie pokračovať na chatu bolo správne. Mrak totiž nie a nie opustiť hlavný hrebeň. Videli sme len žiariace dediny v údolí Váhu. Po rýchlom zbalení mokrých spacákov sme pokračovali vo svetle čeloviek smerom do sedla za Hromovým, ktoré sme dosiahli na úsvite. Výstup žltou skratkou, ktorá obchádza Chleb sa nám miestami videl celkom nepríjemný. Ak by bolo tamojšie blatko viac rozmočené, asi by sa dosť šmýkalo. Jednoznačne sa tu hodia paličky.
Celkom na záver sme si užili prechod cez Steny v hmle až na Poludňový Grúň, pričom hmla ešte stále hustla. Čerešničkou bol strmý zostup okolo Chaty na Grúni naspäť k autu v lokalite Starý dvor. Je to veľmi strmý a nepríjemný zostup. Potešili aspoň serpentíny v počiatočnom úseku zostupu. Zvyšok po zjazdovke je ozaj nepríjemný.
Po našej túre sme sa dozvedeli hneď o niekoľkých turistoch, ktorí tadiaľto v rovnaký deň schádzali a privodili si rôzne podvrtnutia. Zvyšok trasy z Chaty pod Chlebom až k autu mal takmer 8 km a trval nám 2 a štvrť hodiny šliapania.
Skorý ranný výšľap do sedla za Hromovým.
V sedle za Hromovým.
Steny - severný vrchol, leži na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej fatry.
Prejdený hrebeň Baraniarok - zprava Baraniarky, Žitné, Kraviarske.
Pohľad na sedlo Príslop, kde sme predošlý deň začali strmé stúpanie na Baraniarky.
Výstroj na túru
Túru hrebeňom Baraniarok odporúčame absolvovať v kvalitnej turistickej obuvi, najmä čo sa týka podrážky. My sme využili trailovú obuv do hôr, kde sme ocenili ľahkosť a pohodlnosť. Niekomu by tu možno lepšie vyhovovali pevnejšie vibramové turistické poltopánky. Samozrejme, záleží od konkrétnych podmienok.
Na tejto túre oceníte turistické paličky, či už počas strmých výstupov, ktorých je tu požehnane, alebo na podobne strmých zostupoch, ktoré môžu byť nepríjemne šmykľavé. Ostatný výstroj by mal byť klasický, vhodný na túry vo vysokohorskom prostredí počas meniacich sa podmienok. Takisto závisí na konkrétnom ročnom období a počasí.
S dobrou fyzičkou sa sem môžete vybrať i v kvalitnom trailovom výstroji s minimom hmotnosti. V každom prípade sa hodí dostatok kalórií a tekutín. Strmý výšľap si vypýta svoje. My sme brali müsli tyčinky, ale aj bežné jedlo, ktoré sme napokon iba preniesli cez celý hrebeň, nakoľko sme sa občerstvili na chate.
Nezabudnite si navigáciu, hodí sa počas hmly, ktorá v Malej Fatre zaskočila už nejedného turistu. My sme brali i čelovky. Majte však na pamäti, že ich svetlo sa v hustej hmle iba výsmešne odráža od vodnej pary. GPS aspoň v mobile sa nám preto zdá ako dôležitá súčasť výbavy. Kto rád fotí, môže zobrať foťáčik, na hrebeni Baraniarok je v prípade priaznivých poveternostných podmienok čo fotiť.
Čo si pozrieť v okolí?
Okolie Starého dvora ponúka mnoho prírodných zaujímavostí a pekných túr. Záleží od času, ktorý máte k dispozícii. K našim tipom patrí Zbojnícky chodník lokalite Tiesňavy a dolina Obšívanka nad Terchovou, ktorých prechod sa môže spojiť.
Mnoho turistov sa zo Starého dvora vyberá na hrebeň Sokolie, alebo na Poludňový grúň poskytujúci výborné výhľady na Rozsutce a Stoh, ako aj centrálnu časť Krivánskej Malej Fatry. Ľahšou túrou môže byť výstup na Chatu na Grúni zo Starého dvora, prípadne prechádzka na Podžiar zo Štefanovej, či výstup do sedla Medziholie, rovnako zo Štefanovej.