Krajina kopaníc, štálov a lesov v oblasti Pohronského Inovca, severne od Novej Bane, skrýva pomerne neznámy vrchol s názvom Vojšín (818,9 m n. m.). Paradoxne v oblasti kartografie sa jedná o významný kopec. Je tomu tak z dôvodu, že je dôležitým triangulačným bodom. Málokto tuší, že tu v prvej polovici 18. storočia uskutočňoval svoje merania i polyhistor Samuel Mikovíni.
Turistom v súčasnosti ponúka Vojšín jedinečné prírodné scenérie a ďaleké výhľady. Ide o neopozeranú, veľmi málo navštevovanú lokalitu, ktorú ocenia najmä fanúšikovia turistiky mimo zaplnených oblastí. Na vrch sa dá dostať pešo a hodí sa i na horskú cyklistiku.
Ako sa dostať pod Vojšín a kde zaparkovať?
My sme sa na Vojšín vybrali autom z Novej Bane, ktorá je sama osebe veľmi dobre dostupná. Vyviezli sme sa z nej až do oblasti Veľkej Lehoty, konkrétne do lokality Sedlo Kuchyňa vo výške 707 m n. m. Postačilo na to bežné auto, hoci ešte lepšie by bolo terénnejšie auto.
V sedle sa dalo zaparkovať na lúke, no ak by ste si netrúfali ísť až tam, dá sa túru začať aj nižšie. Neboli sme si istí ako to tu asi vyzerá v zimných podmienkach, no zrejme je to s prístupom autom oveľa komplikovanejšie.
Ak si naštudujete mapu, zistíte, že variánt ako sa sem dostať je viacero. V prípade, že chcete len pohodovú minutúru, odporúčame vyjsť autom do spomínaného sedla. Podobne by sa sem dalo dostať i z oblasti Malej Lehoty.
Pod vrchol vedie zjazdovka a vlek. Turistická značka z Malej Lehoty však vedie západnejšie od nich. Značky v zásade kopírujú i cyklotrasy. Cesty sú poľné a lesné, čiže je to skôr niečo pre horských cyklistov.
Výstup na Vojšín
Výstup zo Sedla Kuchyňa na Vojšín je skôr mierne zvlnenou trasou po lúkach a pomedzi lesy. Až posledný úsek výstupu je výrazne strmší. Krajina kopaníc milovníkov prírody nesklame. Lúky sú tu naozaj rozľahlé a lesy miešané. Zaujala nás napríklad hojná prítomnosť briez.
Idylku trochu kazil turistický chodník rozjazdený traktormi. V období po dažďoch bol miestami rozbahnený, čo kazí celkový dojem z túry. Dojmy z túry vám môžu ozvláštniť takisto stáda pasúcich sa kráv, ktoré sme stretli až na zostupe.
Niektorí z nás nemali odvahu pchať sa im do revíru a tak úsek zbabelo obišli. Z bodov na trase ešte hodno spomenúť Bujakov vrch (751 m n. m.), cez ktorý viedla krátka zachádzka. Išlo o trasu náučného chodníka, pričom turistická značka tento vrch obchádza.
Záverečné metre výstupu na Vojšín vedú po obrovských horských pasienkoch, z ktorých sa otvárajú parádne výhľady do diaľav. Je to naozaj kus krásnej krajiny nepoznačenej výstavbou.
Cestou na Vojšín nás ešte zaujala jedľa, ktorá má pripomína návštevu Tomáša G. Masaryka. Vskutku majestátny strom strom. Nachádza sa priamo pri modrej turistickej značke, ktorá je takmer totožná s Náučným chodníkom Vojšín.
Vrchol a výhľady z Vojšína
Vrchol Vojšína je trávnatý z východnej strany porastený lesom, ktorý obmedzuje výhľad. Výborné výhľady sú na všetky ostatné strany. Najkrajší bol azda pohľad južným smerom k Veľkému Inovcu. Okrem toho vidno Tribeč až po Zobor.
Z ostatných pohorí možno dovidieť na Považský Inovec, Štiavnické vrchy, Vtáčnik, ba aj Poľanu. Na vrchole sme si okrem toho všimli pamätnú tabuľku venovanú polyhistorovi Samuelovi Mikovínimu, ktorý tu robil kartografické merania.
Bola tu lavica so stolom, kde sa dalo vychutnať celkovú pohodičku. K ďalším artefaktom na vrchole Vojšína patrila geodetická tyč, turistický smerovník a infotabuľa.
Výstroj na výstup
Na túru na Vojšín vám postačí základná turistická výbava. Zoberte si dostatok tekutín, pramene sme si totiž po trase nevšimli. Hodí sa niečo na zahryznutie. Na bufet ani na nič podobné sme tu totiž nenarazili. Kvôli lepšej orientácii tu oceníte turistickú mapu v mobile s GPS.
Čo si pozrieť v okolí?
K ďalším zaujímavým vyvhliadkam v okolí, ktoré sú dobre dostupné a vhodné na ľahkú turistiku patrí vyhliadkový vrch Benát a rozhľadňa na Drieňovej s výborným 360 – stupňovým výhľadom. K top zaujímavostiam patrí národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád nad Novou Baňou. Tento pekný vodopád je vhodný na návštevu i vtedy, ak máte minimum času.