Zima už pomaly klopala na dvere, o čom svedčilo aj nedávne sneženie a blížiaci sa zimný slnovrat. Najbližšie dni však mali byť slnečné, s príjemnými teplotami, čo sme chceli využiť na menší výlet. Ako vhodná voľba nám prišla rozhľadňa Lipky pri Uníne, pretože sme v tom čase mali nejaké povinnosti na Záhorí a rozhľadňa sa nachádzala neďaleko. Informácií o rozhľadni na internete bolo ako šafranu a očividne miesto nie je príliš známe. To nám vyhovovalo, pretože nevyhľadávame destinácie plné turistov, ale skôr tie menej populárne a neprávom opomínané.

Pod rozhľadňou Lipky. Pri rozhľadni, okrem lavičiek a informačného panela, nájdete niekoľko stromov a kríž. Ešte nám tu chýbalo nejaké to posedenie so stolíkom.

Tesne pred výstupom k rozhľadni, sme sa ešte skočili pozrieť na Miléniový kríž, neďaleko Smrdákov, o ktorom sme už na Planetslovakii písali v minulosti. Od vtedy sa tu nič nezmenilo. Po krátkej obhliadke kríža sme sa pobrali do obce Koválov, čo mal byť náš východiskový bod.

Auto sme odparkovali na konci obce, pri malej kaplnke, vedľa detského ihriska. Okrem nás tu bolo odparkované ešte jedno auto. Vydali sme sa na cestu. Smer sme si zvolili len tak orientačne, pretože trasa k rozhľadni nevedie po turistickej značke. V diaľke sme si všimli vrchol vysielača. Jeden taký sa nachádza pri rozhľadni, o čom sme vedeli a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme tým smerom. Pre prípad núdze sme mali so sebou navigáciu v mobile, či GPS, takže stratiť by sme sa nemali.

Hneď ako sme vyrazili, našim pozorným očiam neuniklo stádo srniek, ktoré flegmaticky pochodovali po poli. Vyťahujeme „ďalekohľad“ čo máme so sebou. A hoci vyzerá ako plastová hračka, no keď už nič, tak má aspoň dobré priblíženie. O kvalite optiky by sa dalo pochybovať, pretože pozerať sa skrz neho bolo ako pozerať sa skrz mútne sklo. Účel však splnil a srnky sme uvideli „zblízka“.

Rozhodli sme sa, že pôjdeme práve tým smerom, kde sa srnky pohybovali. To sme už kráčali na rozhraní poľa a miestneho lesa po niečom, čo len vzdialene pripomínalo cestu. Navyše všade bolo neskutočne veľa blata, ktoré sa nepríjemne lepilo na nohy. Nedávno totiž snežilo, no kvôli otepleniu sa sneh roztopil a z poľných ciest sa tak stali zablatené galeje.

Cestu k rozhľadni začali postupne lemovať poľovnícke posedy, ktoré boli od seba vzdialené možno 100-200 metrov. Posedy nás v podstate sprevádzali celou našou minitúrou. Postavené boli zväčša na okraji lesa a aj na lúke, cez ktorú sme práve prechádzali ich bolo niekoľko. Asi sa jedná o obľúbený poľovnícky revír. Zveri je tu zrejme dosť.

Druhá polovica trasy viedla už len lesom. Tu našťastie bola normálnejšia cesta a nie taká rozblatená. Lesík je tu príjemný, s miernym stúpaním. Viac menej celá trasa z Koválova na rozhľadňu Lipky je do mierneho kopca. Nič však náročné. Počas prechádzky lesom sa nestalo nič zaujímavé a čas sme si krátili rozprávaním o outdorových a survivlových záležitostiach. Zasvätení budú vedieť o čom je reč a nezasväteným je to jedno :-)

V lese bolo niekoľko chodníkov, ktoré boli skryté pod napadnutým lístím. Trasu k rozhľadni sme preto len odhadovali, nevedno či kráčame po chodníku, alebo len tak po zemi. Smerom sme podľa GPS išli správnym, čo nám úplne stačilo. Pomaly sme sa ocitli na okraji lesa a dostali sme sa opäť na pole. To sa už zrazu pred nami objavila rozhľadňa samotná v celej svojej paráde.

Pobrali sme sa k nej, opäť zablatenou poľnou cestou. Pod rozhľadňou našťastie blato nebolo a tak sme si ho mohli aspoň zoškriabať z topánok a chvíľu si užívať normálne chodenie. Areál rozhľadne je neveľký a tak sme ho vcelku rýchlo pochodili a vyštverali sa na vyhliadku. Na stupňoch kovového rebríka sa zachytávalo zbytkové blato z našich topánok. Kto sa štveral druhý v poradí, musel dávať pozor kam kladie ruku.

Vyhliadka bola fajn, aj keď svietilo dosť ostré slnko a okolitý kraj bol zaliaty v mierne hmlistom opare. Na fotenie by sme si vedeli predstaviť aj lepší čas. Na vrchu sme strávili asi 10 minút, pokochali sa výhľadmi, okomentovali vtáčie hovienka, ktoré boli v „oknách“ vyhliadky a pomaly sa pobrali dole.

Cestou naspäť sa udiali len dve veci. Prvou bola tá, že na jednom strome sme zbadali takú tú „tlejúcu hubu“, známu aj pod názvom choroš. Možno to poznáte. Stačí z nej odrezať, zapáliť a ona bude istý čas tlieť. Tak sme to chceli vyskúšať. A naozaj to funguje! Nuž a druhou udalosťou, hodnou spomenutia bol úžasný západ slnka. Obloha hýrila oranžovo-fialovými farbami. Navyše presne v tých miestach, kde sme na začiatku výletu uvideli stádo srniek, sa opäť objavilo niekoľko ďalších srniek. Srnky sme si samozrejme odfotili. Na záver sme už len zoškrabali blato z topánok, ktoré sa na nás opäť nalepilo a pobrali sa domov.

Detské ihrisko. Pokiaľ ste sem prišli autom, môžete tu zaparkovať. Kúsok vyššie sa nachádza menšia kaplnka.

Prvý poľovnícky posed. Počas výletu z Koválova k rozhľadni Lipky na nich budete často narážať.

Ďalšia poľovnícka strieľňa. Je tu krmelec a vpravo nižšie potom podlhovastá lúka, ktorá sa tiahne až k obci Koválov. Po ceste späť z rozhľadne sme sa do obce vydali práve po nej.

Príchod k rozhľadni Lipky. Rozhľadňa meria približne 12 metrov a bola postavená len nedávno (r. 2014).

Príchod do obce Koválov. Záver výletu nás opäť sprevádzala zablatená cesta

Podvečerné orgie. Cestou naspäť z rozhľadne sa nám naskytol takýto neuveriteľný pohľad. A ešte do toho srnky na horizonte!