Podolínec je menej známe, malé mestečko pod Tatrami, ktorému väčšina ľudí nevenuje väčšiu pozornosť. Nachádza sa na severe Slovenska, na hlavnej ceste vedúcej z Popradu do Starej Ľubovne. Avšak toto mesto si zaslúži našu pozornosť. Pri prechádzke po hlavnom námestí si ihneď všimnete pozostatky z histórie bývalého kráľovského mestečka a prechádzky jeho starobylými vedľajšími uličkami vás prenesú v čase do stredoveku.
Mestský hrad, starobylé hradby chrániace Podolínčanov pred nepriateľmi, stredoveký kostol a kláštorný komplex vás nenechajú na pochybách, že toto mesto malo v minulosti významné postavenie. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1235. Podolínec sa nachádzal na dôležitej obchodnej ceste Magna via (Jantárova cesta), cez ktorú prúdil do Európy jantár a soľ. V neskoršej histórii sa Podolínec dostáva do poľského zálohu na neuveriteľných 360 rokov.
Renesančná zvonica
Pred hlavným farským kostolomv Podolínci stojí renesančná zvonica z roku 1659, ktorú už každý z nás niekedy videl - na poštovej známke SR. Zvonica zaujme už na prvý pohľad svojím tvarom (horné ukončenie je tvorené dvojradovou atikou). Vnútri sa nachádzajú ukryté dva gotické zvony, čo sme ale nemali ako overiť, lebo aj ona bola zamknutá.
Renesančná zvonica. Podolínska zvonica patrí k najkrajším na Slovensku, stala sa dokonca našou celebritou - má vlastnú poštovnú známku.
Mestské hradby
Keď budete prechádzať centrom Podolínca, ako prvé vám pri vstupe doň do očí udrú mestské hradby, ktoré obkolesovali pôvodné mestečko. Tie sa zachovali v pôvodnej výške a hrúbke hlavne na južnej a východnej strane mesta. Ohromujú svojou majestátnosťou aj po mnohých storočiach, odkedy boli postavené (podľa legendy po návšteve sv. Kunigundy v 13.storočí). Udalosti histórie mesta sa na nich síce podpísali, no neodpísali ich. Stále je ich možné obdivovať na mnohých úsekoch. Niekde tvoria súčasť moderného domu, inde stoja osamotene alebo chránia stredoveké pamiatky a staré meštianske domy.
Z pôvodných 18 bášt a 3 strážnych veží sa dodnes zachovali len niektoré z nich. Okolo hradieb sa tiahla vodná priekopa, dnes by ste ju ale hľadali márne. Odporúčame prejsť sa okolo celých hradieb, takáto prechádzka vám zaberie maximálne 20 minút a zvládnete ju aj s malými deťmi. V niektorých uličkách vám bude história mestečka dýchať priamo do tváre.
Mestské hradby v Podolínci. Pôsobivé mestské hradby obkolesujú teraz už len centrum mesta, v stredoveku sa však do nich vmestilo celé mestečko. Zachovalé bašty sú pekne zrekonštruované, sú však zamknuté.
Mestský hrad Ratúš
V 15.storočí stál na mieste dnešného mestského úradu v Podolínci hrad, ktorý sa nachádzal vnútri mestských hradieb. Vďaka historickým dokumentom poznáme jeho niekdajšiu podobu a polohu. Faktom ale je, že kvôli nedostatku financií sa z neho postupne stala ruina a jeho dnešná podoba je odlišná, ako bola tá pôvodná. Vedľa stojaca požiarna zbrojnica je na mieste hospodárskych budov hradu. V súčasnosti sa v budove nachádza sídlo mestského úradu, vďaka čomu je síce budova zachovalá, ale nedá sa navštíviť ako múzeum (môžete sa ale doň zatúlať s cieľom vybaviť si nejaké úradné dokumenty :)).
Mestský hrad Ratúš. Na mieste pôvodného stredovekého hradu dodnes stojí budova, ktorá sa aspoň sčasti podobá na tú pôvodnú. Momentálne sa v mestskom hrade nachádza mestský úrad.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Dominantou Podolínca je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia. Zaujímavý je hlavne kvôli gotickým freskám, ktoré majú veľkú historickú i umeleckú hodnotu. Pre milovníkov gotiky bude návšteva tohto chrámu ozajstným zážitkom. Fresky sú napriek storočiam stále nádherné a živé. Ak sa na nich chcete pozrieť aj zvnútra, odporúčame prísť do kostola pred svätou omšou. My sme sa dnu v nedeľu počas dňa nedostali a nikde ani nevisel oznam o prehliadke chrámu. Kostol síce prešiel barokovou prestavbou, gotický ráz ale nestratil.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Dominantou podolínskeho námestia je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol postavený v úchvatnom gotickom štýle. Vnútri skrýva hodnotné stredoveké fresky.
Kláštor piaristov
Vrámci Podolínca ide o jedno z miest s pohnutou minulosťou. Bolo postavené v 17. storočí ako kláštorný komplex so 4 obrannými vežami, obytnými budovami a hlavným kostolom sv. Stanislava. Najskôr tu sídlili piaristi, ktorý v kláštore zriadili kolégium. To malo svojho času významné postavenie a dobré meno, bolo známe ako „spišský Oxford“. Počas 1. svetovej vojny ho ale zrušili a v roku 1950 začala jeho najsmutnejšia história. Tento kláštor sa stal koncentračným táborom pre kňazov, na čo pamätá aj historický pamätník na nádvorí kláštora.
Momentálne sa v budovách kláštora nachádza noviciát redemptoristov, cirkevná škola i detský domov. Nazrieť ale viete do predsiene kostola, odkiaľ môžete obdivovať najväčší oltárny obraz na Slovensku.
Kláštor piaristov. Kláštor piaristov v Podolínci bol svojho času považovaný za slovenské Atény alebo Oxford. Ponúkal nadštandardné kvalitné vzdelanie na svoju dobu a združoval slovenskú inteligenciu.
Podolínske strašidlo
Pri prechádzke Podolíncom s deťmi si dajte pozor, na lavičke v parku na nich čaká skutočné strašidlo! Neobjavilo sa tu náhodou, ale prišlo z románu Gyolu Krúdyho Podolínske strašidlo, ktorý žil určitý čas v Podolínci. Strašidlo na vás čaká na nadrozmernej lavičke pri kostole a ak nemáte čisté svedomie, mali by ste si dať pozor! Bohužiaľ, v čase našej prítomnosti (marec 2020) bolo demontované a tak sme ho pre ilustračné účely museli nahradiť dvoma inými strašidlami :D.
Podolínske strašidlo. Mariánskeho námestia v Podolínci sa nachádza nadrozmerná lavička, ktorú stráži podolínske strašidlo. Deti, ak ste nepočúvali, dajte si pozor!
Jaskyňa v Čube
K jaskyni v Čube sa viete dostať priamo z námestia v Podolínci po zelenej značke približne za 1 hod. 15 min. Cesta je najskôr asfaltová dlhší úsek až po rázcestie Panské lúky, kde sme nechali auto. Turistické značenie je veľmi dobré, takže sa nemôže stať, že sa stratíte. Väčšinu trasy idete po zelenej značke vedúcej až do Vyšných Ružbách, kde je tiež niekoľko zaujímavostí, ktoré sa oplatia vidieť. Asi po 10 minútach od Panských lúk prídete k rázcestníku a zelená značka vás navedie priamo ku jaskyni. Posledný úsek je chvíľku dosť strmý, ale zvládnu ho aj malé deti. Jaskyňa v Čube (750 m n.m.) je dlhá 18 metrov a na jej preskúmanie odporúčame vziať čelovku. Jaskyňa nemá výraznú výzdobu, kde tu sú roztrúsené drobné bradavicové výrastky a pri vstupe ju zdobia záclonkovité náteky.
Jaskyňa v Čube. Ak sa vydáte po zelenej značke priamo z námestia Podolínca, tá vás dovedie ku jaskyni v Čube, ktorá je voľne prístupná a pripravená na jej preskúmanie.
Informácie o článku
- Kedy sme lokality navštívili: 2020
- Fotografie sú z obdobia: marec 2020
- Autori článku: Evka Fiľarská Maričáková
- Autori fotografií: Evka Fiľarská Maričáková
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.