Región Spiš sa pýši mnohými historickými mestečkami s bohatou minulosťou a hodnotnými pamiatkami. Kežmarok je jedným z nich. Pri návšteve podtatranskej oblasti by ste sa jeho návšteve nemali vyhnúť, prišli by ste o nádherné pamiatky, ktoré toto mesto charakterizujú.
Bývalé slobodné kráľovské mesto je jedným z 18 slovenských mestských pamiatkových rezervácií. Zaujme vás nielen svojou polohou pod Tatrami, ale hlavne centrom mesta, ktoré ponúka množstvo lákavých pamiatok. Mnohí poznajú Kežmarok vďaka najväčšiemu festivalu ľudových remesiel v Európe - EĽRO. Iným zase pri počutí mena mesta napadne nádherný gotický hrad, majestátny evanjelický kostol alebo podtatranská mliekareň. V zime zas odporúčame navštíviť vianočné trhy s bohatým sprievodným program.
V tomto meste si na svoje príde každý. Na Hlavnom námestí si môžete vypiť kávu pri západe slnka nad Tatrami alebo najesť sa v meštianskom domčeku. Historické centrum lemuje množstvo nenápadných uličiek. Za jeden deň zrejme nestihnete navštíviť všetky jeho pamiatky a zaujímavosti, ale vybrali sme pre vás zoznam tých naj.
Stredoveký mestský hrad v Kežmarku a Kežmarské múzeum
Dominanta mesta z 15. storočia stojí na Hradnom námestí v nadmorskej výške 630 m n.m. Z Hlavného námestia sa k nemu dostanete po Hradnej ulici (pešia zóna) a ak ste prišli autom, zaparkovať môžete takmer pri hrade na Ulici Fraňa Kráľa. Po meste je dostatok tabúľ, ktoré vás navedú k hradu zo všetkých hlavných smerov. A ak by ste predsa len nevedeli kam, domáci vám radi poradia.
Hrad vás dozaista upúta svojou zachovanosťou a krásou. Nie je to žiadne miesto zo zoznamu slovenských spustnutých pamiatok. Ide o jediný zachovaný gotický hrad na Spiši a tento hrad žije akčným životom stále. Koná sa tu množstvo kultúrnych akcií, pri ktorých sú lístky na jeho špeciálne prehliadky beznádejne vypredané. Pri najväčšej udalosti roka v meste, EĽRO, sa na jeho nádvorí konajú šermiarske, sokoliarske, fakírske a hudobné vystúpenia. A zároveň v hrade prebiehajú prehliadky s témou Krvavé dejiny. Lístky si ale treba zaobstarať dostatočne včas, v deň akcie ich určite nekúpite. Okrem toho sa na hrade odohrávajú aj akcie ako Noc múzeí, Vítanie jari, letné kino, Jesenné slávnosti a mnohé iné. Kompletný zoznam nájdete na webovej stránke hradu.
V Kežmarskom hrade sídli Kežmarské múzeum. Na hrade sú stále expozície, ktoré sú dopĺňané tými sezónnymi, vďaka ktorým hrad radi navštívite znovu. Medzi stále expozície múzea patrí expozícia historických vozidiel (na svoje si tu prídu hlavne mužskí členovia výletu), Cechy a remeslá na Spiši, radničná miestnosť, expozícia zbraní, strelecký spolok, výstava rodiny Thököly a milovníkov farmácie určite zaujme dobová lekáreň z 19.storočia. Z tých ďalších je zaujímavá hladomorňa, hradná kaplnka, vyhliadková veža a galéria. Stratiť sa tu môžete aj na dve hodiny.
Počas sezóny je hrad otvorený denne, posledný vstup je o 16.30 v lete a o 15tej hodine v zime. Mimo sezóny je hrad počas víkendov a sviatkov zatvorený. Prehliadka trvá približne 60-80 minút, je komentovaná a je možné na ňu vziať aj menšie deti. Pohyb s kočíkom po hrade je problematický, ten je lepšie odložiť hneď pri vstupe.
Drevený artikulárny evanjelický kostol v Kežmarku
Drevený artikulárny kostolík je akousi tvárou Kežmarku, charakterizuje toto mesto. Jeho vzácnosť spočíva v tom, že je vrcholnou stavbou drevených kostolíkov v strednej Európe vôbec. Kostolík nájdete na konci Hlavného námestia, na Hviezodslavovej ulici. Stačí prejsť cez hlavnú cestu a ste pri ňom.
Postavený bol v roku 1717 podľa podmienok 26. artikuly Šopronského snemu. Nachádzal sa mimo historického jadra mesta za hradbami, postavený bol bez použitia jediného železného klinca, nemá vežu a jeho pôdorys je v tvare gréckeho kríža.
Strohosť exteriéru je vyvážená bohatosťou interiéru, ktorý je zdobený bohatými freskami a drevorezbami. Veľkou cennosťou je bohatý drevený barokový oltár a orgán s drevenými píšťalami z roku 1719. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, vnútri je priestor pre neuveriteľných 1500 veriacich. Kostolík patrí do zoznamu UNESCO. Aktuálne otváracie hodiny je dobré si pred návštevou skontrolovať na webe, menia sa totiž podľa sezónnosti.
Nový evanjelický kostol v Kežmarku (Červený kostol)
Hneď vedľa staršieho dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku stojí novší evanjelický chrám z konca 19. storočia. Dôvodom na jeho stavbu bol vtedy chátrajúci drevený kostolík, ktorý mal narušenú statiku a tak sa veriaci rozhodli, že si postavia novší, reprezentatívny chrám s väčšou kapacitou. Kostol bol postavený podľa viedenského projektanta Teofila von Hansena, ktorý Kežmarčanom daroval svoje plány na stavbu. Kostol je zmesou rôznych štýlov, má byzantské, románske, renesančné, maurské a orientálne prvky. Preto sa podobá aj na mešitu aj na synagógu. Aj jeho farba je neobyčajná - je červeno-zelená.
V roku 1909 sa ku tomuto kostolu pristavalo mauzóleum Imricha Thökölyho, kde sú uložené jeho pozostatky. Ku kostolu je tiež pristavaná obrovská veža so schodmi, v ktorej sú 3 zvony. Pri zakúpení vstupenky vám táto platí pre obidva evanjelické kostoly.
Bazilika minor sv. Kríža
Táto rímskokatolícka bazilika v Kežmarku je ukrytá vo vlastnom opevnení v historickom centre mesta. Je veľkým skvostom, je jedným z najväčších halových kostolov na Slovensku. Pochádza z rokov 1444-1498, je to teda nádherný gotický kostol, ktorý uchvacuje návštevníkov a veriacich dodnes. V interiéri sú stále gotické prvky ako bočné oltáre, krstiteľnica a stallum. Významná bola aj renesančná prestavba kostola, z ktorej sa zachovala lavica pod chórom, kde sedávala počas omší celá mestská rada s richtárom.
Najväčšou pamiatkou tejto baziliky je skvostný hlavný oltár s vyobrazením Ukrižovaného Krista. Za jeho tvorcu sa považuje majster Vít Stwosz. Jeho majstrovské dielo je dodnes zachované a udivuje živosťou diela. Súčasťou areálu baziliky je okrem kostola aj renesančná zvonica, na ktorú je priamo napojená bývalá katolícka ľudová škola z 18. storočia. Kostol je otvorený aj počas pracovných dní, vyberá sa tam však malý poplatok za návštevu.
Kežmarská radnica
Uprostred Hlavného námestia stojí krásne zachovaná budova radnice. Tá si počas svojej histórie zažila svoje - neustále vpády nepriateľov, rozsiahle požiare a architektonické prestavby. Od svojho vzniku v roku 1461 sa jej podoba neustále menila, až sa napokon ustálila po poslednom veľkom požiari v roku 1922. Odvtedy sa ju snažia Kežmarčania neustále zveľaďovať a dnes v nej sídli mestský úrad.
Klietka hanby
Ak vás vaša žena alebo dcéra neposlúcha tak, ako sa patrí a nachádzate sa práve v Kežmarku, tak máte jedinečnú možnosť ich prevýchovy. Priamo v historickom centre na námestí sa nachádza Klietka hanby pre neposlušné ženy (ale samozrejme i mužov a nezbedné deti!). Je otvorená celoročne, takže hor sa do Kežmarku za výchovou! :).
Klietka bola ukutá študentmi Súkromnej strednej odbornej školy Biela Voda v Kežmarku kvôli EĽRU v roku 2015. V stredoveku stála na rýnku podobná výchovná pomôcka a zatvárali tu ženy za rôzne priestupky. Nebolo to ale vôbec vtipné, takéto ženy si počas svojho pobytu v nej vytrpeli svoje. Dnes je už našťastie naše súdnictvo na inej úrovni ako tomu bolo v stredoveku a klietka slúži len ako atrakcia. Do klietky sa dá samozrejme vojsť. Ale či z nej už vyjdete, to vám zaručiť nevieme ;).
Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
Tento chrám je jedným z najmladších v Kežmarku. Základný kameň bol posvätený len nedávno, 10.7.2004 a dokončený bol o 4 roky neskôr. Nápadný je svojou byzantskou architektúrou a žltou farbou fasády. Nachádza sa v tesnej blízkosti Dreveného artikulárneho kostolíka a Nového evanjelického kostola, spolu tvoria súkostolie.
Odliatok Kežmarskej Svetlonosky
Okolie evanjelických kostolov v Kežmarku je bohaté na zaujímavosti. Okrem súkostolia 3 chrámov je oproti drevenému artikulárnemu kostolu staro-nová zaujímavosť. Do malého parku sa po 50 rokoch vrátila Svetlonoska. Je to nadživotná socha ženy nesúca pochodeň so svetlom.
Pôvodná socha bola z vnútra dutá, odliata z bronzu a svetlo v jej ruke bolo elektrické. Pre jej zlý technický stav sa pred 50 rokmi odinštalovala a na svoje oživenie čaká v múzeu. Momentálne na jej mieste stojí nová Svetlonoska - dielo Štefana Kovaľa. Napájaná je pomocou solárnych panelov a v noci jej pochodeň svieti.
Park Svetlonosky v Kežmarku
Tento miniparčík, resp. námestíčko sa rozprestiera na pomedzí 3 kostolov, na Hvizdoslavovej ulici. Park je osadený niekoľkými lavičkami, no jeho hlavným lákadlom je socha Kežmarskej Svetlonosky, o ktorej sme písali vyššie. Miesto je pekne upravené, doplnené o nevysokú zeleň. Park má pomerne krátku históriu, keďže bol vybudovaný len v roku 2015 za zhruba 6000 EUR.
V parku sa v minulosti na podstavci nachádzala bronzová socha ženy, tzv. „Svetlonos“, ako spomienka na zavedenie elektrickej energie v meste (v roku 1894). V tom roku bolo v meste odstavené petrolejové osvetlenie a nahradilo ho elektrické.
Pamätník obetiam holokaustu
Dejiny Kežmarku majú aj čierne momenty, na ktoré sa nezabudlo. Pripomína ich pamätník obetí holokaustu, ktorý stojí v Parku Alfréda Grosza. Kedysi na tomto mieste stála synagóga, aj toto je však už len smutná história. Pomník má pôdorys šesťcípej Dávidovej hviezdy a zložený je z 3 panelov. Na jednom z nich sú texty v slovenskom, hebrejskom a anglickom jazyku. Na ďalších sú vyobrazené reliéf niekdajšej synagógy a šesťramenný svietnik.
Pomník Alfréda Grosza
Alfréd Grosz bol významný kežmarský profesor na gymnáziu a Tatranec. Svojho času bol taká významná osobnosť, že mu v meste venovali park, kde je umiestnená pamätná tabuľa a bronzová busta. Niet sa čo čudovať, keďže bol mimoriadne všestranný človek. Z pamätnej tabule si môžete prečítať že bol významný spišský polyhistor, pedagóg, horolezec, tatralóg, historik, zanietený požiarnik, záchranca životov a majetku ľudí, propagátor a popularizátor Tatier, aktívny dlhoročný funkcionár Karpatského turistického spolku, etnograf, fotograf, navyše aj hudobník, básnik, humanista a spisovateľ.
Celý život chodieval Alfréd Grosz so svojimi študentami do Tatier a svojou povestnou, vo svete ojedinelou „Školou hôr“ ich učil nielen horolezectvu a poznávaniu prírody Tatier, ale aj dôležitým životným hodnotám, čím si u stoviek svojich žiakov získal ich srdcia a stal sa ich celoživotným vzorom. Počas vojnových rokov bol antifašistom, zachraňoval životy ľuďom prenasledovaných fašistickým režimom. Aj preto sa stal pre vtedajší režim nežiadúcou osobou.
Kežmarská renesančná zvonica
Súčasťou komplexu Baziliky sv. Kríža je aj renesančná zvonica z roku 1591 so štvorcovým pôdorysom. Je to „údajne“ najkrajšia spišská zvonica, ktorá je dodnes zachovaná a pekne zrekonštruovaná. Zvonicu zdobí renesančná štítková atika s erbmi cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarok. Na tele zvonice je sgrafitová výzdoba. Na zvonici si možno všimnúť latinské nápisy, ktoré hovoria o dátume jej výstavby: „Ignea ContIgerat Librae soL LVCIDVs astra hoC aVtor qVanDo ContInVaVIt opVs“ (Jasné slnko sa dotýkalo žiarivého súhvezdia Váh, keď tvorca pokračoval v tomto diele.) „ANNO MDXCI. XVIII. SEPTEM“ (18. september 1591).
Reduta v Kežmarku
Vo viacerých okolitých mestách okrem Kežmarku sa taktiež nachádza Reduta (v Poprade a Spišskej Novej Vsi). Táto je ale omnoho staršia ako jej menovkyne. Kedysi na tomto mieste stála strážna veža, ktorej vek nie je úplne presne doložený, no predpokladá sa, že v 15.storočí už plnila svoj účel. V 17.storočí ju jej majitelia, páni Thökölyovci prestavali na panský dom a neskôr slúžila ako tlačiareň. Jej konečnú podobu dostala v roku 1818, kedy sa prestavala na dom zábavy pre stráže a hostí. Redutu v roku 1981 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Budova Reduty dodnes plní svoj účel, nachádza sa v nej kino Iskra, obchodíky a viaceré inštitúcie. Nie až tak dávno zrekonštruované kino Iskra je mimochodom naše obľúbené kino, nie len pre svoj socialistický názov, ale aj pre svoje „prijateľné“ ceny.
Evanjelické lýceum s lyceálnou knižnicou v Kežmarku
Tto miesto bude zaujímavé hlavne pre knihomoľov. V budove kežmarského evanjelického lýcea sa totiž nachádza najväčšia školská knižnica v strednej Európe. Vo svojej zbierke má neuveriteľných 150 000 exemplárov rôznych žánrov. Kedysi jedno zo 4 lýceí na Slovensku vychovalo mnohé „hviezdy“ minulosti, najznámejší z nich bol Pavol Országh Hviezdoslav. Ten skončil dokonca aj v školskom väzení pre priestupky a bitku v krčme. Budova lýcea sa nachádza vedľa dreveného artikulárneho kostola, a Nového evanjelického kostola, takže všetky zaujímavosti tu budete mať pokope.
Európske ľudové remeslo v Kežmarku (EĽRO)
Už tradične sa každý druhý júlový týždeň koná v Kežmarku najväčší a prvý svojho druhu festival Európske ľudové remeslo. Jedná sa o „akciu roka“, na ktorú sa pripravuje a teší celé mesto. Na tri dni sa uzavrie historické centrum provizórnymi hradbami, aby sa mohla akcia za nimi naplno rozbehnúť. Historické uličky sú preplnené tými najšikovnejšími remeselníkmi zblízka i zďaleka, ktorí predstavujú umenie našich predkov. Túlať nimi sa môžete donekonečna a stále objavíte niečo nové. Navyše, bohatý kultúrny a dobový program na viacerých miestach súčasne vám nedovolí ostávať dlho na jednom mieste.
Už tradične sa na nádvorí hradu konajú šermiarske, sokoliarske a divadelné predstavenia. Na ďalších pódiách sa zase predstavujú počas dňa folklórne súbory z celého sveta. Každodenný program vrcholí večer hlavným programom, na ktorom si usporiadatelia dávajú obzvlášť záležať. Tento festival bude pre vás určite nezabudnuteľným zážitkom!
Informácie o článku
- Kedy sme lokality navštívili: 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020
- Fotografie sú z obdobia: 2018, 2019
- Autori článku: Evka Maričáková, Václav Sulek
- Autori fotografií: Václav Sulek, Evka Maričáková
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.