Veľká Fatra je dobre známe pohorie takmer uprostred Slovenska. Mnohí si však často vyberú o niečo populárnejšie ciele na svoje túry. Napríklad v podobe Nízkych Tatier, či Malej Fatry. V tomto článku by sme radi predstavili niekoľko veľkofatranských vrcholov s úmyslom motivovať na ich návštevu. Sme toho názoru, že prírodnou krásou majú čo ponúknuť. Zážitky tu môžu byť dokonca pôsobivejšie ako v našich najvyšších horách. Veľká Fatra je totiž oveľa intímnejším pohorím. Nemáte tu takmer žiadne horské chaty a hurhaj s tým súvisiaci.
V objatí Veľkej Fatry. V tomto pohorí nájdete mnoho krásnych vrcholov, na ktoré sa dajú podniknúť pekné jednodňové túry, alebo ich môžete prejsť počas hrebeňovky.
Prvýkrát sme o Veľkej Fatre počúvali ako o takmer mýtickom pohorí, ktoré je stvorené skôr pre dobrodruhov, ktorí sa v horách radi túlajú a láka ich divočina. Nemôžete tam totiž takmer vôbec rátať s klasickým ubytovaním, ale prespáva sa v rôznych búdach a na salašoch. To znelo dosť príťažlivo. Bonusom Veľkej Fatry je možnosť celoročnej návštevy tohto horstva. Jej jedinečné hôľne terény si tak môžete neobmedzene vychutnať počas všetkých ročných období, pričom jej jednotlivé vrcholy vždy ponúknu inú atmosféru. Špeciálne sú počas zimy pod snehovou perinou, keď vyniknú ich oblé tvary, alebo na jeseň v čase bohatej palety farieb. Poďme sa už pozrieť na náš výber vrcholov uvedeného pohoria, ktoré sa nám zatiaľ podarilo navštíviť.
Krížna – 1574 m n. m.
Cestou k vrchol Krížnej. Vrch určite navštívte, je dobre dostupný počas celého roka a výhľad aj túra stoja za to.
Jeden z top vrcholov Veľkej Fatry čo do krásy výhľadov a zároveň z pohľadu návštevnosti. Je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria. Najpraktickejší výstup na jej vrchol vedie z Tureckej. Z veľkej časti vedie trasou starej zjazdovky. Orientačne je to nenáročný výstup, no strmý je riadne. Na pomerne krátkej trase naberiete riadne prevýšenie. Nám a zjavne i mnohým iným turistom sa páči predovšetkým zimný výstup na tento vrchol. Na lyžiach je to veľmi pekná túra, ktorá je zároveň zvládnuteľná i začiatočníkom s dobrou kondíciou. Možno vás na nej trochu prekvapí ruina hornej stanice vleku v oblasti Pod Líškou. Z týchto miest ste už zakrátko na vrchole Krížnej. V ideálnom prípade budete sprevádzaní krásnymi výhľadmi už počas výstupu.
Od vojenského vysielača na vrchole budete mať výborné kruhové výhľady na okolitú krajinu, i hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Zjazd na lyžiach z vrcholu do Tureckej je celkom dlhý a skutočne famózny. Aspoň pokiaľ nie sú vrcholové partie Krížnej vyfúkané do ľadu a terén príliš rozoraný ostatnými lyžiarmi. Zostup touto trasou dá kolenám dosť zabrať. Pekný výstup a Krížnu je i zo Starých hôr cez zaujímavý skalný útvar Majerova skala. Túru si môžete naplánovať i so zastávkou na horskom hoteli Kráľova studňa. K zaujímavostiam ohľadne Krížnej patrí, že jej vrchol je dosiahnuteľný i na bicykli, po Vrchárskej cyklomagistrále.
- GPS: 48.8769,19.0785
Ostredok – 1596 m n. m.
Ostredok - najvyšší vrch Veľkej Fatry. Takto sa nám predviedol v jedno skoré zimné ráno.
Ostredok je najvyšším vrchom Veľkej Fatry. Príťažlivý je najmä pohľadmi na hlavný hrebeň, predovšetkým vrcholmi Suchý vrch, Ploská, Čierny kameň a Rakytov na obzore. Napriek tomu, že je najvyšším v tomto pohorí, neočakávajte strmý kopec tatranského typu. Ide o rozložitý hôľny vrchol, pokrytý trávami. Je veľmi dobre dostupný z Krížnej. Oku lahodiacia je najmä časť hrebeňa medzi týmito vrcholmi. Predstavuje krásnu, pohodovú časť hrebeňovky, ktorú je možné absolvovať i bežecky, či v zime na lyžiach, alebo za vhodných podmienok taktiež na bežkách.
- GPS: 48.8998,19.0811
Ploská – 1532 m n. m.
Oblé krivky Ploskej. Jeden z najoriginálnejšie formovaných vrchov Slovenska, spoznáte už z diaľky.
V prípade Ploskej ide podľa nášho názoru o jeden z tvarovo najoriginálnejších vrcholov Slovenska. Vďaka jej oblým tvarom ju dobre spoznáte už zďaleka. Rozľahlý trávnatý vrchol akoby charakterizoval celú Veľkú Fatru. Najmä tunajšie nádherné horské lúky. V zime, pokrytá snehom zase pripomína obrovitú cukrovú planétu. Neďaleko jej vrcholu môžete navštíviť romantickú horskú chatu pod Borišovom.
Ploská je rýchlo dostupná z Vyšných Revúc relatívne mierne stúpajúcim terénom. Je to fajn možnosť i pre lyžiarsky výstup počas zimného obdobia. Výhľady z Ploskej patria k tým najkrajším, ktoré celá Veľká Fatra dokáže poskytnúť. Sú plne kruhové, na ďaleký horizont. Na tomto vrchu máte pocit akoby ste sa nachádzali uprostred slovenských pohorí. Uvidíte Malú Fatru, Nízke i Vysoké a Západné Tatry. Tesne pri vrchole nájdete i nádherné pietne miesto v podobe hrobu s krížom. Podľa nápisu patrí práve na tomto mieste v II. svetovej vojne padlému – vojakovi Ondrejovi Kissovi, Kto má rád pokoj, romantiku a rozjímanie na horách, Ploská je to pravé miesto.
- GPS: 48.9339,19.1171
Rakytov – 1567 m n. m.
Na vrchole Rakytova. Stúpanie na tento vrchol je dosť výživné, ale vďaka výhľadom na námahu čoskoro zabudnete.
Rakytov jednoznačne patrí medzi najväčšie skvosty Veľkej Fatry. Je to vrchol, ktorý vám už počas strmého výstupu dá najavo, že ide o niečo výnimočné. Túru za krásnymi výhľadmi z Rakytova, môžete podniknúť po žltej značke vedúcej cez Teplú dolinu. Spríjemní vám ju návšteva Útulne Limba, kde sme zažili chatovú atmosféru, akú máme najradšej. Táto útulňa si ako jedna z mála uchováva pravého horalského ducha. Možno je to vďaka skromnejším podmienkam, kde vám ale zároveň vôbec nič podstatné nechýba. Napokon, veď posúďte sami, keď sa tadiaľ vyberiete na Rakytov. Okrem pohody na útulni vám budú dokonalé diaľkové výhľady, možno doplnené aj o pasúce sa kravičky, ako sa to stalo nám.
- GPS: 48.96067,19.17916
Zadný Šíp – 1144 m n. m.
Výhľad na Považie zo Zadného Šípa. Okrem nich počas výstupu objavíte aj unikátnu vysokohorskú usadlosť s drevenicami - Podšíp.
Zadný Šíp nad Stankovanmi možno mnohým ani nenapadne zaradiť medzi vrchy Veľkej Fatry. Nachádza sa vklinený medzi hlavné hrebene Malej a Veľkej Fatry, ako by nepatril ani jednému z týchto pohorí. Podobné je to aj s jeho návštevnosťou. Málokto naň vyrazí. Ale keď sa už rozhodnete merať sem cestu, rozhodne neoľutujete. Zadný Šíp sa hodí na jednodňový výlet, kedy si naň môžete urobiť peknú okružnú túru zo Stankovian vrátane vrcholu susediaceho Šípa. Ak by ste aj nešli celý okruh, určte neobíďte čosi ako vysokohorský skanzen s prastarými drevenicami – Podšíp. Podľa nášho názoru ide o jedno z najmagickejších miest na Slovensku. Z tejto opustenej osady sú krásne a veľmi neobvyklé výhľady na vrcholy Malej Fatry. Pôsobivé je to najmä v zime. Samotný vrchol Podšípa ponúka predovšetkým skvelý výhľad na údolie Váhu. Potulky tunajšími chodníčkami sú ozvláštnené krasovými útvarmi v podobe jaskýň,. Turista tu načerpá silu vďaka tichu, pokoju a peknej prírode.
- GPS: 49.1632,19.1683
Zvolen – 1403 m n. m.
Najkrajšie výhľady zo Zvolena sú práve z tejto vyhliadky v tesnej blízkosti vrcholu. Vzadu možno vidieť lanovku na Novej Holi smerom z Donovál.
Zvolen nad Donovalmi patrí k najznámejším vrchom Slovenska. Nachádza sa na rozhraní Veľkej Fatry a Nízkych Tatier a tak podobne ako Zadný Šíp, akoby nepatríl ani jednému pohoriu. Správne však patrí medzi vrcholy Veľkej Fatry. Dosť divokou hrebeňovkou sa z neho dostatnete na veľkofatranskú Krížnu. Tento vrchol je populárny na výstupy počas celého roka. V zime naň dokonca môžete vyraziť po oficiálnych skialpinistických trasách z Donovál. My sme mali možnosť navštíviť Zvolen v lete i zime. Nadchol nás predovšetkým lyžiarsky výstup z Nižnej Revúcej cez Malý Zvolen. Táto trasa čiastočne vedie po starej zjazdovke. Celkovo však veľmi odporúčame práve menšiu, okrajovú minihrebeňovku medzi Malým Zvolenom a Zvolenom. Sú z nej neopozerané výhľady na Veľkú Fatru a Nízke Tatry, takže túry sa nebudete vedieť nabažiť. Práve na lyžiach je to extrémne nádherný zážitok. Zo samotného Zvolena, ktorý je hôľneho charakteru, budete mať kruhové výhľady na okolité horstvá i lyžiarske stredisko Donovaly. Z vrcholov si určite všimnete Prašívú a Rakytov.
- GPS: 48.8904,19.2233
Malý Zvolen – 1372 m n. m.
Výborné výhľady z Malého Zvolena smerom na Nízke Tatry. Malý Zvolen je o niečo nižší brat väčšieho Zvolena. Oba vrcholy ponúkajú pekný výhľad, bonusom je však aj menšia hrebeňovka medzi nimi.
Malý Zvolen je dostupný podobnými trasami ako Zvolen, no najrýchlejšie to bude zjazdovkou z Nižnej Revúcej. Odporúčame vám však do túry vsunúť práve hrebeňovku medzi Malým Zvolenom a Zvolenom. Je to skutočne krásna túra, menej známymi končinami Slovenska. Malý Zvolen je túra vhodná aj keď nemáte príliš veľa času a radi by ste sa vybrali na nejaký atraktívny, pomenej známy vrchol. Určite neoľutujete. Výhľady z Malého Zvolena sú veľmi pekné, a najmä, poskytnú vám pohľad z úplne inej perspektívy na naše známejšie pohoria.
- GPS: 48.9071,19.2330
Šíp – 1170 m n. m.
Smerovník na vrchole Šípa. Veľkú časť severnej Veľkej Fatry tu máte ako na dlani, rovnako zaujmú pohľady do doliny rieky Váh.
Šíp je nádherný Veľkofatranský vrchol, väčší brat neďalekého Zadného Šípu. Obidva sa nachádzajú na rovnakom hrebeni, zhruba kilometer od seba. Ak ste sa sem vybrali na turistiku, oplatí sa pozrieť obidva vrcholy. Šíp je v porovnaní so Zadným Šípom o niečo vyšší a výhľady z neho sú síce podobné no ešte viac vzdušnejšie. Tie sú najmä južným smerom, na Stankovany, rieku Váh a okolité kopce. Je lepšie prísť sem mimo obeda, keďže v tom čase sa budete pozerať priamo do slnka.
Neďaleko Šípa sa potom smerom k Zadnému Šípu nachádza zhluk skál so zaujímavou štrbinou, cez ktorú budete musieť prejsť. Jej šírka je akurát tak pre jedného človeka so stredne naloženým batohom. Výstup na Šíp zo Stankovian je náročný, s prevýšením vyše 700 metrov. Odporúčame si tu spraviť okruh zo Stankovian cez osadu Podšíp a vrch Zadný Šíp. Jedná sa o poldňovú, pre niekoho až celodennú náročnejšou turistiku. V prípade, že sa chcete vybrať len na Šíp, je lepšie prísť sem z východnej strany. Sklon je tu o niečo prijateľnejší.
- GPS: 49.1651,19.1792
Veľká skala – 912 m n. m.
Vrcholová plošina Veľkej Skaly. Na obzore neďaleký masív Sidorova, kam môžete z Veľkej Skaly pokračovať vo výstupe.
Veľká skala je menšie, výhľadové skalné bralo, nachádzajúce sa na hrebeni Sidorova, smerom ku Kalvárii v Ružomberku. Veľkú skalu isto neminiete, ak sa na Sidorovo vyberiete práve z tohto smeru. Nachádza sa zhruba v polovici trasy. Akurát treba odbočiť z turistického (červeného) chodníka po úzkom, no vyšľapanom chodníčku, ktorý vás za minútku privedie na vrchol Veľkej skaly. Treba tu však byť obozretný, keďže vrcholová skalná plošina nie je príliš rozsiahla a pod ňou sú strmé zrázy. Výhľady z Veľkej skaly sú kruhové, prevažne na oblasť Veľkej Fatry južne od Ružomberka – najmä smerom na Sidorovo a Malinô Brdo. Vidno však i sčasti do Liptovskej Kotliny, či na predhorie Nízkych Tatier. Výlet na Veľkú skalu sa oplatí spojiť s návštevou Sidorova. Prípadne ak nemáte čas, tak spraviť si prechádzku aspoň sem, od Kalvárie v Ružomberku. Trasa z tade sem je mierne, až stredne náročná, s niekoľkými výhľadovými miestami po ceste.
- GPS: 49.05927, 19.27857
Sidorovo – 1099 m n. m.
Vyhliadka na Sidorove. Výstup naň dá zabrať, no tie výhľady za to stoja.
Sidorovo je masívny vrchol nachádzajúci sa nad Vlkolíncom v severnejšej časti Veľkej Fatry. Na vrchol je skvelý výhľad z Vlkolínca a priľahlých lúk. Výstup na Sidorovo dá zabrať nejednému turistovi. Prísť sem sa dá priamo z Vlkolínca, spočiatku po prijateľnom no neskôr mimoriadne strmom chodníku, ktorý preverí vašu fyzičku. Alternatívou je trasa z Ružomberka od Kalvárie, tá ma o niečo prijateľnejší sklon, avšak je zdĺhavejšia a musíte prekonať viacero kopcov. Po ceste z tohto smeru je viacero výhľadových miest, vrátane Veľkej skaly, o ktorej sme písali vyššie. Sidorovské výhľady sú veľmi atraktívne. Sú polkruhové. Ako na dlani tu budete mať severozápadné predhorie Nízky Tatier, či západnú časť Liptovskej kotliny. Pekne vidno na Vlkolínec, či do doliny Revúckeho potoka v pozadí s nízkotatranským hrebeňom. Vrchol Sidorova je osadený zábradlím s výhľadovým infopanelom. Zaujímavosťou vrcholu je, že sa tu v minulosti nachádzalo opevnenie.
- GPS: 49.0464,19.2787
Malinné (Malinô) – 1209 m n. m.
Lanovka na vrchole Malinné. Vedie sem vlek z lyžiarskeho strediska Malinô Brdo. Okrem dobrej lyžovačky, ponúka vrchol aj pekné výhľady.
Zaujímavým tipom na výlet pri Ružomberku je vrchol Milinné, ktorý zároveň predstavuje vrcholovú časť lanovky lyžiarskeho strediska Malinô Brdo. V zime sa tu preto bez problémov vyveziete na lyžiach. Samozrejme, prísť sem môžete aj napešo a vyšľapať si svah. Nie je to nič extrémne náročné. Oplatí sa sem vyraziť napríklad z Vlkolínca cez lyžiarske stredisko, keď máte viac času a osadu s dreveničkami ste si už celú prešli. Zaberie to zhruba 1,5 hodiny času. Na vrchole Malinné nájdete okrem lanovky i vyhliadkovú plošinu s ďalekohľadom a nejaké to posedenie. Výhľady sú samozrejme výborné, na väčšinu lyžiarskeho strediska, do Ružomberka a severnú časť Veľkej Fatry či do Liptovskej kotliny v pozadí s Chočskými vrchmi. Za dobrej viditeľnosti možno zbadať i tatranské končiare a čiastočne i Nízke Tatry, hoci nie z celého vrcholu sú panoramatické výhľady, kvôli vyrasteným stromom.
- GPS: 49.0490,19.2487
Katova skala – 927 m n. m.
Výhľad z Katovej skaly smerom do Turčianskej kotliny a na predhorie Veľkej Fatry. Katova skala je dobre dostupná zo Sklabinského Podzámku.
Medzi nižšie, no pritom turisticky veľmi atraktívne veľkofatranské vrcholy patrí Katova skala. Nachádza sa nad Turčianskou kotlinou nad Sklabinským Podzámokom. Obec je zároveň východiskový bod na túru. Výhodou Katovej skaly je jej relatívne dobrá dostupnosť, keďže zo Sklabinského Podzámku sa sem dá prísť za niečo vyše hodinu. Trasa je neustále do kopca, no chodník je dobre vychodený a technicky málo náročný. Nepríjemných (najmä pri zostupe) je len niekoľko strmejších výšvihov, ktoré dajú zabrať, najmä ak sem prídete v zime bez paličiek, alebo návlekov s hrotmi. Ak vám však kopčeky nerobia problém tu si isto prídete na svoje. Výhľady sú zväčša na kopce Veľkej Fatry, konkrétne jej severozápadnej časti a smerom do doliny Štiavnického potoka. Jedná sa o nie príliš opozerané výhľady, takže na svoje si prídu i dobrodruhovia, vyhľadávajúci menej známe končiny.
- GPS: 49.0575,19.0403
Končitá – 1248 m n. m.
Kríž na Končitej. Výhľady nám mierne znepríjemňovala nižšia oblačnosť.
Končitá je menej známy výhľadový vrchol ležiaci na začiatku hrebeňa Malého Zvolena nad Nižnou Revúcou (časť obce Liptovské Revúce). Jedná sa o taký menší predvrchol Malého Zvolena, avšak s úplne inými výhľadmi. Tie sú prevažne na sever, smerom k Rakytovu a okolitým veľkofatranským kopcom. Vidno však i opačným smerom, k vrcholu Malého Zvolenu. Na vrchol Končitej vedie orientačne jednoduchá trasa, v podstate stále po zjazdovke z Nižnej Revúcej po žltej turistickej značke. Za koncom lanovky treba ďalej pokračovať po trase, smerom do lesa, až rázcestníku s názvom Pod Končitou. Tu sa treba vybrať po neznačenom vyšľapanom chodníku, presne opačným smerom ako je trasa na Malý Zvolen. Po zhruba 150 – 200 metroch sa dostanete na vrchol Končitej. Trasa na Končitú je náročná len v zmysle prevýšenia, keďže z Nižnej Revúcej prekonáte vyše 600 výškových metrov. Ak nie je blato, tak po zjazdovke sa vcelku dobre kráča. V tomto smere sa jedna o technicky nenáročný výstup, ktorý zaberie zhruba 1,5 hodiny.
- GPS: 48.91599, 19.22897
Ostrá – 1247 m n. m.
Ostrá. Nachádza sa mimo hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, no patrí k najkrajším miestam na Slovensku vôbec.
Najkrajšie vrcholy, často nemusia byť najvyššie a nemusia sa nachádzať ani priamo na hlavnom hrebeni toho-ktorého pohoria. Vrchol Ostrá to len a len potvrdzuje. Výstup na ňu patril k našim najkrajším v celej Veľkej Fatre. Táto časť pohoria je úplne jedinečná i v rámci celého Slovenska. Nájdete tu neobvyklú kombináciu lesov a množstva skalných útvarov a pomerne opustené končiny, ktoré priam volajú po objavení. Na Ostrú vedie výstup z Blatnice neďaleko Martina. Chodník stúpa nádherne formovanou prírodou, pričom neustále vás prekvapí nejaká ďalšia prírodná zaujímavosť. Skalné bralá sú skutočne neopakovateľné. Nám pripomínali krajinu doby kamennej. Našli sa tu rôzne skalné útvary, menšie jaskyne skryté v skalách a podobne. Tesne pod vrcholom sme sa dokonca museli pretlačiť menším skalným oknom, cez ktoré vedie turistická značka.
Terén na Ostrú je miestami dosť strmý. Samotný vrchol je špicatý. Jeho strmé, ostré skaly krásne čnejú k nebu. Na pohľad vskutku nádherný vrchol, ktorý je minimálne propagovaný, či už formou fotiek, alebo inak. Je to na možno na škodu, no na druhej strane o to pokojnejšie chvíľky si na ňom užijete. Za dobrého počasie budete mať z neho prekrásne, šíre výhľady na Turiec a Malú Fatru. Ak máte dostatok kondície, odporúčame spojiť návštevu Ostrej s výstupom na Tlstú.
- GPS: 48.9189,18.9665
Tlstá – 1373 m n. m.
Výhľady z Tlstej na Turiec. Tento kopec priťahuje okrem nich aj unikátnou prírodou.
Tlstá, podobne ako Ostrá, patrí k vrcholom Veľkej Fatry nachádzajúcim sa v jej severozápadnej časti, neďaleko Martina. A taktiež patrí k tým, ktoré stoja tak trochu mimo najväčšej popularity, hoci aj ona dokáže nadchnúť unikátnou prírodou v podobe neobvyklých skalných útvarov, jaskýň, ako je Mažarná, ale taktiež úžasným výhľadom. Výstup na Tlstú je najpraktickejší z Blatnice. Celá túra sa nachádza v príťažlivom prírodnom prostredí, ktoré je veľmi jedinečné. Nebudete sa tak nudiť ani počas výstupu na tento vrchol. Výhľady z rozložitého vrcholu Tlstej stoja za to. Užijete si najmä pohľady smerom k Martinským holiam ponad Turiec. Túru sa oplatí spojiť okruhom cez vrchol Ostrá. Podľa nášho názoru patrí k najkrajším trasám v celej Veľkej Fatre. Je dosť možné, že na nej foťák veľmi odkladať nebudete.
- GPS: 48.9341,18.9714
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autor fotografií: Martin Kiňo, Václav Sulek
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.