Veľká Fatra je známa predovšetkým svojim hlavným hrebeňom a vrcholmi ako Krížna, Ostredok, Ploská a Rakytov. Táto hrebeňovka patrí k najpopulárnejším na Slovensku. Veľká Fatra ako národný park má však svoje hlavné poklady ukryté v oveľa nenápadnejších kútoch. Jedná sa o oblasť Blatnice. Je len málo miest, ktoré má tak nahustené prírodné bohatstvo, ako práve táto časť uvedeného pohoria. Počas prechádzok v tejto lokalite, fotoaparát takmer neodložíte. Nudné pasáže tu snáď ani neexistujú. Jednotlivé poklady navyše spája extrémne prívetivý chodníček - Chodník Janka Bojmíra.
Hrebeň z Ostrej. Je len málo miest, ktoré má tak nahustené prírodné bohatstvo, ako oblasť Blatnice vo Veľkej Fatre. Počas prechádzok v tejto lokalite, fotoaparát takmer neodložíte.
Po stopách Janka Bojmíra
Objavovať okolie Blatnice sme sa rozhodli práve chodníčkom Janka Bojmíra. Oblasť sme vôbec nepoznali, no z predbežných informácií sa nám táto trasa zdala ako najzaujímavejšia. Od výstupu Blatnickou a skúmania Gaderskej doliny nás odrádzali najmä dlhé metre po asfaltkách. To si necháme radšej na bicykel. Bolo preto rozhodnuté, že na Tlstú vystúpime uvedeným chodníčkom, ale priberieme si k tomu vrchol Ostrej, na ktorý sme chceli stúpať ako prvý.
Cesta Konským dolom. Na chodníku Janka Bojmíra sa nudiť istotne nebudete.
Pribrali sme si tak zopár metrov zo žltej i zelenej značky. Hoci 2D v mape nie je 3D v realite, ale naša trasa sa ukázala ako ideálna a plná prekrásnych zákutí. Tvorila taktiež okruh so štartom i cieľom v Blatnici a trvala približne 6 hodín, vrátane dlhších prestávok na fotenie. Blúdenie sa nevyskytlo žiadne, nakoľko trasa je v teréne jasne vyznačená.
Kto bol Janko Bojmír?
Janko Bojmír, okrem toho že bol učiteľom v Martine, bol významný slovenský značkár - predseda krajskej komisie značenia v Žiline a Banskej Bystrici, ktorý preznačil množstvo chodníkov v tejto oblasti. Spolupracoval pri vydávaní máp a turistických sprievodcov. Takisto organizoval turistické zrazy. Za rozvoj turistiky bol preto ocenený zlatým odznakom. Jeho meno nesie modro značený chodník na Tlstú. Predstavuje nádhernú okružnú trasu cez jej vrchol.
Chodníkom Janka Bojmíra. Chodníček stúpa iba veľmi príjemne.
Ako sa dostať do Blatnice?
Ideálna trasa do Blatnice samozrejme záleží od vášho štartovacieho bodu. U nás to bola Bratislava a podľa prepočtov z googlemaps, najvýhodnejšie vychádzala trasa cez Kremnicu. Vyrážali sme zavčasu a tak, sme sa na štart pochodu dostali behom 2,5 hodinky. Nepríjemná bola azda len rozbitá panelová cesta za Turčianskymi Teplicami, ktorá sa dá obísť cez Turčiansky Michal a Mošovce po oveľa pohodlnejších cestách.
Parkovanie je možné na veľkom parkovisku, na konci dediny, kde začína žltá a zelená značka. Poobede však už bolo pomerne zaplnené. Táto lokalita priťahuje za relaxom množstvo obyvateľov Martina a okolitých obcí. Nečudo. Nachádza sa tu nová asfaltová cesta i reštaurácia, ktoré sú zjavne hojne navštevované. Asfaltka okrem cyklistov, aj korčuliarmi. Samotná cesta do Blatnice od juhu vedie historicky významnými banskými mestami. Predovšetkým v tejto súvislosti treba spomenúť mesto Kremnica. Ak vám vyjde čas, odporúčame sa tu zastaviť.
Jarná kvetena. Veľkofatranské lúky na jar.
Paleolit na Slovensku - chodníkom Janka Bojmíra
Z parkoviska sa rýchlo dostávame na modrú značku a náš chodníček. Na úvod nás vítajú tabuľky varujúce pred výskytom medveďov. Upozorňujú ako sa chovať resp. nechovať. Zarazí nás veta, že mláďat sa neodporúča dotýkať. Nie je nám jasné, kto by sa ich dobrovoľne chytal, ale budiž. V pláne to určite nemáme :). Nakoniec počas túry žiadneho medveďa nestretneme.
Chodníček sa zovretý v doline veľmi príjemný stúpaním dvíha k bodu s názvom Muráň, kde sa značky vetvia. Modrá pokračuje na Tlstú a žltá na Ostrú. Po Muráň nastúpate približne 550 výškových metrov. Chodník je skrytý v peknom ihličnatom lese. Najskôr sa objavia zaujímavé balvany pokryté machom a neskôr krás prírody už iba pribúda. Balvany sa čoskoro zmenia na obrovské vápencové steny po oboch stranách doliny.
Okolie pôsobí ako prales kombinovaný s množstvom skál, v ktorých sú vymodelované neobvyklé jaskyne. Majú výšku približne meter a pol a mohutný strop. Niektoré vchody sú vyššie nad zemou. Celé to budí dojem doby kamennej. Chýbajú tu iba vtedajšie dravce a paleolitický človek, na ktorého sme sa v tejto oblasti hodne často zahrali.:)
Veľkofatranský paleolit. Jaskyne a skaly na každom kroku.
Bola to cesta pravekou dolinou, až kým nám nad hlavami nezačali vyčnievať naozaj vysoké skalné steny. Bolo to približne v oblasti Muráňa, ku ktorému viedlo už pomerne strmé stúpanie. Skalné steny sú nádherné.
V tomto bode - na Muráni - je turistický smerovník. Vydáme sa po žltej doprava smerom k Ostrej. Sprvoti to vyzerá na obyčajný pochod lesom, až nad jeho hornú hranicu. Opak je pravdou. Popri chodníku sa objavujú čoraz krajšie a mohutnejšie skaly. Už od Muráňa je výhľad na výraznú skalu s veľkým previsom. Najskôr sa to nezdalo, ale chodník vedie priamo k nej.
Majestát Tlstej. Pre Tlstú sú charakteristické rozložité skalné terasy.
Veľmi sa potešíme keď si môžme vychutnávať výhľady práve z tohto bodu. Z tejto skaly vidno masív Tlstej na protiľahlej strane doliny, ktorá sa nazýva Konský dol. Práve ňou sme predchvíľou stúpali. Takisto vidieť Ostrú. Vytŕča z lesa do výšky 1247m. Z tejto strany pripomína vrchy Súľovských skál. Z uvedenej skaly vidím ďalšiu, vzdialenú len zopár desiatok metrov. Pod nami je obrovská priepasť. Sú to krásne scenérie. Radi by sme medzi skalami natiahli tzv. highline. (zábavka, ktorú vymysleli lezci, keď spoja dva vrcholy lanom a následne po ňom kráčajú nad priepasťou).
Zamierime k ďalšej skale a čoskoro už pozeráme z okraja jej zrázu. Krása tunajšieho okolia sa vyrovná hociktorej svetovej prírodnej lokalite. Až teraz sa nám ukazuje nádherný pohľad na jednotlivé, obrovské skalné steny v doline pod nami. Napriek tomu je táto lokalita minimálne propagovaná. Má to samozrejme svoje výhody a my si celý výstup užívame osamote, bez pridružených más. Chodník je priam ideálny na športy ako trailrunning - horský diaľkový beh. Nie je preto až tak čudné, že zakrátko jedného trailrunnera naozaj stretávame - zbieha trasou od Ostrej.
Útes. Skalné útesy pokryté ihličnatými lesmi prekvapia svojou mohutnosťou. Sú z nich krásne výhľady.
Ostrá a Zadná Ostrá
Keď les ukrýva toľko krásy, čo bude nasledovať, keď z neho vybŕdneme? Iba ďalšie tony horskej krásy. Horský romantik z tejto oblasti naozaj odíde nadšený. V sedielku medzi vrcholmi Ostrej a Zadnej Ostrej sa otvára nádherný výhľad smerom k Drienku. Do sedla vedie žltá značka i z Blatnickej doliny. Dajú sa tak naplánovať rôzne okružné prechody. Sedielko je súčasťou veľmi atraktívneho skalného hrebeňa, ktorým pokračuje aj naša trasa, konkrétne po zelenej značke. V exponovaných pasážach vedie kúsok popod hrebeň – lesom.
Ostrá. Vrchol Ostrej sa ponáša na skaly v Súľovských vrchoch.
Kým sa ňou vydáme, nemôžeme nechať bez návštevy vrchol Ostrej, ktorý sa strmo dvíha k nebu. Pohľad zo sedla na vrchol Ostrej predstavuje klasickú horskú idylu, akurát, že na tomto mieste by ste nič také nečakali. Mala to byť predsa obyčajná túra a o vrchole sme žiadne chýry nepočuli. Ten sa však strmí nad okolité doliny - Blatnickú, Juriášovú a Konský dol - ako výrazý ihlan. Meno vrcholu naozaj sedí. Čo je však ešte lepšie vrchol je dostupný po žltej značke. A tak ideme na to.
Stenou Ostrej vedú drevom spevnené schody, fixované reťazou. Najskôr sa zdá, že reťaz končí priamo uprostred skalnej exponovanej skalnej steny v menšom okne. Vystúpaním k nemu sa však dozviete, že cesta pokračuje ďalej priamo skalným oknom. Aké prekvapenie! Naozaj sa nenudíte, pretože za oknom nasleduje plató, z ktorého sú perfektné výhľady. Zároveň sa otvára ďalšia cesta k vrcholu a milión možností ako si zapózovať v skalách a spraviť výnimočné fotografie. Atmosféru umocňuje absolútne opustený priestor vrcholu. Kúsok pod najvyšším bodom je v kovovej schránke umiestnená vrcholová kniha. Na Ostrej sme sa zdržali dlhšie ako je zvykom.
Zadná Ostrá. Smerovník s dvoma možnosťami. Buď sa vyberiete na Tlstú, alebo Juriášovou dolinou zídete do Blatnickej doliny.
K Zadnej Ostrej, na Bágľov Kopec a Tlstú
Po návšteve Ostrej si myslíme, že teraz už isto musí prísť nudnejšia pasáž. Pred nami je skalnatý hrebeň Zadnej Ostrej, ale zelená značka zo sedla nesmeruje naň, ale do lesa. Je to však len planý dojem. Značka obchádza iba úvodnú veľmi exponovanú časť hrebeňa. Čoskoro sa vracia naň a prevedie vás množstvom prekrásnych skalných útvarov. Zastavovali sme sa a vychutnávali takmer neustále. Dokonca sme mali možnosť vidieť i Západné a belejúce sa Vysoké Tatry, ako aj hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Tento prepojovací hrebeň neskôr pohltí les, avšak stále prechádzate spleťou skalných stien a útvarov. Skutočný paleolit.
Zakrátko po prejdení Bágľovho kopca sa vynoríte na masívnom temene Tlstej 1373m. Je porastené trávou. Rozložitý vrchol predstavuje veľkú horskú lúku. Na bočných stráňach sú terasovité skalné útvary. Z Tlstej je absolútne dokonalý výhľad na celý Turiec, Malú Fatru, Strážov ako i mesto Martin. Ak by ste chceli strážny hrad tejto oblasti, mali by ste ho vybudovať na Tlstej.:)
Pohľad z hrebeňa v smere na Bágľov kopec a Tlstú. V pozadí hlavný hrebeň Veľkej Fatry.
Tlstá - vrchol. Výška 1373m a ako bonus výhľady na celý Turiec.
Na stráňach Tlstej sa výborne podriemkava, ak je počasie. Potom nasleduje zostup - znova chodníkom Janka Bojmíra t.j. po modrej značke. Je strmší s množstvom serpentín. Spočiatku sa zdá, že výstup tadiaľto by bol otročina. Znova sa mýlime. Výstup by bol zrejme namáhavejší ako cez Konský dol, ale počet krásnych miest na meter štvorcový neklesá. Až tu sa objavujú pravé paleolitické jaskyne. Sú obrovské. Za všetky možno spomenúť jaskyňu Mažarná (prírodná pamiatka). Jej plafónovitý strop bol vskutku obrovský. Okrem toho sú tu nemenej zaujímavé skalné veže a steny. Niektoré tvary pripomínajú zvieratá.
Zostup vedie miestami príjemným lesíkom, okrajom doliny. Pôsobí to ako pochod po hrane priepasti. Kúsok nad jaskyňou Mažarná sa nachádza niekoľko metrov dlhý úsek reťazí. Nie je však náročný. Skôr hrozí padajúce kamenie.
Jaskyňa Mažarná. Paleolit na slovenský spôsob. Jaskyňa je prírodnou pamiatkou.
Postupne klesnete až na dno doliny, kde sa napojíte na žltú značku a asfaltku, vedúcu do Gaderskej doliny. Spoločnosť na záverečných metroch vám bude robiť Gaderský potok. Ak vám zostali sily, môžete vybehnúť na Blatnický hrad, ktorý sa nachádza nad touto cestou. Je vzdialený približne 30 minút chôdze po žltej značke. Pekný výlet sa patrí zakončiť prípitkom a tak volíme kofolu v reštaurácii/chate neďaleko parkoviska, kde sa dá aj najesť bežnej reštauračnej klasiky v obstojnej kvalite. Samotná chata je zrejme novšia a láka mnoho návštevníkov. Napriek nátresku sme boli obslúžení rýchlo a posedenie bolo príjemné.
Čo si pozrieť v okolí
- Kremnica - krásne historické mesto s jednou z najstarších nepretržite pracujúcich prevádzok v Európe - tunajšia mincovňa razí mince už 700 rokov.
- Blatnický hrad - ruiny hradu sú dostupné asi polhodinovým výšľapom po žltej značke z Blatnice
- Mošovce - nachádza sa tu kaštieľ s anglickým parkom
- Martinské hole - významné lyžiarske stredisko Slovenska na svahoch Lúčanskej Malej Fatry
- Národný cintorín v Martine - pochované sú tu významné osobnosti Slovenska
Zostup z Tlstej. Zostupová trasa ponúka neustále nejaké atrakcie.
