Tento článok popisuje letnú verziu túry zo Žiarskej doliny cez Jalovecké sedlo, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé a späť. Zároveň ide o túru ktorá nás prevedie technicky najnáročnejším a najexponovanejším úsekom hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Ide o jednu z najatraktívnejších vysokohorských túr v slovenských horách, ktorá si zároveň vyžaduje veľmi dobrú kondíciu. Radí sa k tým, kde si prídu na svoje hľadači exponovaného terénu. Naopak, nie je to nič pre ľudí, čo sa boja výšok. Ak sem vyrazíte za vhodného počasia s patričnou prípravou a výbavou, mala by táto túra predstavovať veľmi pekný zážitok v autentických horách, ktoré zatiaľ komercia „relatívne“ obchádza.
Skalnatý terén pred Hrubou kopou. Chodník je tu technicky trochu ľahší.
Ako sa dostať do Žiarskej doliny
Žiarska dolina patrí k najviac navštevovaným miestam Západných Tatier. Zjavne je tomu tak vďaka dobrej dostupnosti autom a umiestneniu Žiarskej chaty práve v tejto doline. Do ústia Žiarskej doliny sa veľmi rýchlo dostanete vďaka kombinácii neďalekej diaľnice a asfaltky, ktorá vedie z Liptovského Mikuláša až po spomínanú chatu. Odparkovať však musíte na platenom parkovisku, na začiatku doliny. Ku chate tak musíte prejsť pešo, či bicyklom približne 5 km po značke lesom, alebo po zvyšnej asfaltke. Výnimku zo zákazu vjazdu majú hostia ubytovaní na chate. To však nie je možné v zime ani pre nich, keďže cesta v tomto období nie je udržiavaná a využívajú ju skialpinisti.
Výšľap z parkoviska však nie je žiadna tragédia. Výhodou južných dolín z pohľadu dopravy, Žiarsku dolinu nevynímajúc, je i to, že nie je nutné absolvovať okľuku na sever Západných Tatier, ktorá vám celkový čas potrebný k príjazdu na túru poriadne natiahne. Dodávame, že tesne na začiatok Žiarskej doliny sa môžete dopraviť i autobusom. Musíte však vystúpiť na konečnej v obci Žiar, čo celú trasu ešte o niečo natiahne.
Žiarska dolina ústie. Parkovisko poskytuje dostatok miesta pre väčší počet návštevníkov. Je platené.
Závora na začiatku Žiarskej doliny. Vstup majú povolený len motoristi ubytovaní na Žiarskej chate.
Výstup z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu
Z parkoviska s dostatočnou kapacitou i na väčšiu masu áut, v bode Žiarska dolina, ústie, je to na Žiarsku chatu viacmenej bezproblémový úsek. Ako technicky, tak aj kondične. Modrá turistická značka vedie na chatu zvyškami lesa, rovnako ako neznačená asfaltka. Obe trasy trvajú časovo približne rovnako, po asfaltke sa to niekomu môže zdať menej náročný pochod. Pri trase lesom je zopár krátkych strmších úsekov. Asfaltka zase trasu mierne predlžuje o zopár serpentín. V oboch prípadoch to ale vychádza na približne 5 km pochod. My sme vybehli asfaltkou hore a spiatočnú cestu sme volili lesom. Ukázalo sa, že sú z nej celkom pekné pohľady do doliny a na potok Smrečianka.
Táto časť nášho okruhu je takým príjemným rozohrievacím vstupom pred ďaleko namáhavejším výstupom, ktorý nás čaká kúsok za Žiarskou chatou. Žiarska chata ponúka možnosť pookriať a občerstviť sa pred zaberákom smerom k Baníkovu. Alternatívou môže byť prenocovanie na chate. Okruh cez Baníkov až do Žiarskeho sedla a späť sa v takom prípade dá pohodlne absolvovať ďalší deň. Kúsok za Žiarskou chatou uvidíte i chatku horskej služby a tamojší smerovník, deliaci chodníky smerom do Žiarskeho sedla a do Jaloveckého sedla.
My sa vyberáme zelenou značkou do Jaloveckého sedla, navštíviac ešte tunajší symbolický cintorín. Na tomto pietnom mieste nájdete mená viacerých významných osobností z komunity horalov, ktorých v horách postretlo nešťastie. Je to krátka zastávka priamo pri turistickom chodníku a tak vám návšteva cintorína veľa času neukrojí. Doplníme, že okruh môžete začať i v opačnom garde - výstupom smerom do Žiarskeho sedla s návratom cez Jalovecké sedlo.
Asfaltkou na Žiarsku chatu. Turista si môže vybrať nepríjemný asfalt, alebo cestu lesným chodníkom po značke.
Potok Smrečianka v Žiarskej doline. Ak pôjdete asfaltkou, budete tento potok križovať.
Pohľad Žiarskou dolinou smerom k hlavnému hrebeňu Západných Tatier na obzore. Touto jeho časťou dnes pôjdeme.
Príchod na Žiarsku chatu. Autom majú prístup iba ubytovaní hostia.
Zo Žiarskej chaty cez Jalovecké sedlo na Baníkov
Prvé strmšie krôčiky smerom k vrcholu legendárneho Baníkova a k hlavnému hrebeňu Západných Tatier predstavuje približne 550 m prevýšenia zo Žiarskej chaty do Jaloveckého sedla. Pred fyzicky namáhavou pasážou sa ešte môžete pokochať pri Šarafiovom vodopáde, priamo pri turistickom chodníku. Potom už nasleduje serpentínový výstup kosodrevinou s pravidelnými výhľadmi na mohutný Baranec. Tento výstup nie je technicky náročný, no fyzičku vyžaduje poriadnu.
Po takomto zahriatí padne dobre oddych a občerstvenie z vlastných zásob v Jaloveckom sedle, ktoré ste trepali na chrbte a istotne ich radi stenčíte. Pri konzumovaní, si môžete vychutnať pohľady na Baranec, týčiaci sa nad dolinou naproti sedlu. Ak sa v tejto fáze túry cítite unavení, neodporúčame pokračovať ďalej ako na Baníkov. Lepšie je sa vrátiť späť na Žiarsku chatu a ešte potrénovať. Hrebeň z Baníkova do Žiarskeho sedla dá totiž zabrať a vyžaduje značnú dávku koncentrácie na technicky náročný terén.
Rázcestie pri Žiarskej chate. Smerujeme po zelenej do Jaloveckého sedla okolo Šarafiovho vodopádu a symbolického cintorína.
Symbolický cintorín v Západných Tatrách. Výstup do Jaloveckého sedla je obzvláštnený i týmto pietnym miestom.
Šarafiový vodopád. Pekný vodopád, ktorý sa nachádza priamo pri značenom chodníku v smere do Jaloveckého sedla.
Jalovecké sedlo. Napokon sa bez ujmy dostávame k záveru namáhavého stúpania zo Žiarskej doliny.
Úsek Jalovecké sedlo - Baníkov
Tento úsek patrí k pekným bočným rázsochám Západných Tatier. Prevedie vás miestami skalnatým, technickejším terénom cez Príslop 2142m až na Baníkov 2178m. Na tomto úseku sa nájdu i zo dve výraznejšie stúpania. Okrem toho sa ale môžete tešiť na pekné výhľady od Sivého vrchu, cez Pachoľa, Baníkov až po Ostrý Roháč a samozrejme Baranec. Dá sa povedať, že táto časť už nemusí byť pre každého. Niektoré skalné pasáže môžu byť pre ľudí s horšou koordináciou nepríjemné. Ak sa na to necítite, radšej zvoľte návrat rovnakou cestou. Pre trénovanejších turistov však ide o peknú vysokohorskú turistiku.
Po prejdení tohto bočného hrebeňa sa konečne dostanete na vrchol populárneho Baníkova, kde sa napojíte na červenú hrebeňovú značku. Na vrchole Baníkova si určite doprajte „výhľadovú pauzu“. Rozhodne je na čo pozerať. Je tiež vhodné letmo si prehliadnuť ďalšiu trasu. Tá patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo môže trénovaný vysokohorský turista v Západných Tatrách podniknúť. Tak ešte zopár pohľadov z vrcholu Baníkova na šíre okolie a môžeme ísť smelo na to!
Bočným hrebeňom cez Príslop na Baníkov. Spätný pohľad na Jaloveckés sedlo 1858m, Jaloveckú kopu 1938m, Ráztoku 1948m a Širokú 1890m - vrcholy v mapách uvádzané aj ako Kozie chrbty.
Trasa hrebeňom z Jaloveckého sedla. Na východe už sa črtajú Roháče.
Pachoľa a Baníkov z Príslopu. Medzi kopcami vidno Baníkovské sedlo.
Spätný pohľad na hrebeň Príslopu. Miestami sme na ňom museli prekonávať skalné pasáže.
Vrcholový smerovník na Baníkove. Ahoj Baranec!
Baníkov - Tri Kopy - Smutné Sedlo - Plačlivé - Žiarske sedlo
To, čo najviac preslávilo Západné Tatry bude zrejme vysokohorská hrebeňovka medzi Baníkovom a Ostrým Roháčom. Na našom úseku sme na Ostrý Roháč nevystúpili. Volili sme zostup cez Žiarskej sedlo späť k Žiarskej chate. Takto volená trasa je ideálnou dennou túrou pre fyzicky dobre pripravených horalov.
Tento úsek patrí k maximu toho, čo na našich horách môže dosiahnuť turista vyhľadávajúci čisto značené trasy. Exponovaný skalný hrebeň, s takmer konštantnou výškou okolo 2000m nad morom, čo do počasia v premenlivom vysokohorskom prostredí. Jeho prejdenie si vyžaduje kondíciu, absenciu strachu z výšok, obratnosť a dobré plánovanie. Je to niečo pre skúsenejších horalov, ktorí hľadajú v rámci Slovenska niečo špeciálne, ale stále v medziach turistických značiek. Hlavný hrebeň Západných Tatier je značený červenou značkou a náš úsek až po Plačlivé je jeho súčasťou. Z Plačlivého vedie zostup do Žiarskeho sedla po žltej značke. Ak ste dobre pripravení, celý tento úsek vám poskytne veľa vzrušenia a radosti z hôr. K tomu patria i neustále výhľady na všetky svetové strany.
Z Baníkova vidno pekne do ďaleka a tak si najskôr vychutnáte výhľady na prejdenú trasu a najbližšie kopce, ako je napríklad Pachoľa. Čoskoro vás však upúta chodník exponovanou strminou, ktorá čaká na odvážlivcov. Hneď pohľad na prvé metre zostupu z vrcholu Baníkova hrebeňom smerom na východ môžu niekomu nahnať strach. Aj dvojica dievčat, ktoré stretávame to vzdáva a vyberajú si radšej cestu do Baníkovského sedla smerom k Pacholi.
My sa púšťame priamo po značke, a z vrcholu vhupneme rovno na prvé reťaze do akéhosi traverzu po skale, ktorý nás vpustí rovno do čohosi ako skalný komín. Ním sa dostaneme na úzky chodník vedúci ďalej hrebeňom. Toto sú miesta, kde sa tešíte, čo ďalšie sa objaví. Prípadne sa tu riadne „vybojíte“. Odporúčame tu mať menší ruksak. Väčší ako 30l spôsobuje problémy s koordináciu resp. budete pomalší. Vieme to z vlastnej skúsenosti pretože sme sa tadiaľto v minulosti potĺkali i s veľkými batohmi plnými vody a výbavou na kompletnú hrebeňovku Západných Tatier. Vtedy sme o nich mali ešte veľmi málo znalostí.
Z vrcholu Baníkova existuje ešte možnosť podísť hrebeň zo severnej strany a obísť tak toto nepríjemné úvodné miesto ľahším chodníčkom. Problémom je, že počas hmly si ho absolútne nemusíte všimnúť a je zrejme lepšie držať sa značenej trasy, alebo ak si nie ste istí, zostúpiť na Žiarsku chatu. Tieto miesta, ako aj viaceré ďalšie hrozia nebezpečnými pádmi. Najmä za horšieho počasia a slabej viditeľnosti.
Po absolvovaní tohto exponovaného úseku po reťaziach na hrebeňovom chodníku, sa v pravidelných intervaloch striedajú strmé pasáže po reťaziach a menej strmé, no vytrvalostné presuny medzi jednotlivými vrcholmi. Miestami naďabíte aj na dlhé, strmé zostupy po sutine, ktoré sú naozaj nepríjemné pre kolená a stehná. V takých miestach pomôžu paličky. Chodník nie je príliš široký, no obchádzanie sa s protiidúcimi turistami problémom nie je. Kritickejšie to je len na reťaziach, kde občas musí jedna strana počkať. To však naťahuje celkový čas potrebný na túru a je dobré s takými to zdržaniami vopred rátať.
Medzi najpozoruhodnejšie miesta pochodu za Baníkovom rozhodne patrí Baníkovská ihla, priamo okolo ktorej budete prechádzať. Je to výrazný skalný hrot. Ďalej je to potom vrchol Hrubej kopy s výbornými výhľadmi a úseky po reťaziach cez Tri kopy. Okrem úžasných pohľadov z chodníka do obrovitej severnej steny Baníkova sa nám najzaujímavejšie zdali traverzy po reťaziach, či krátky výstup útrobami skalného komína.
Turista, ktorý nemá problémy pri pohľade z výšok, si to tu za vhodného počasia naozaj užije a pozabudne aj na námahu. Je to ako podmanivá hra na skalných preliezkach. Traverzy po skalách môžu byť za určitých okolností šmykľavé a nebezpečné. Niekedy je nepríjemný i pohyb po reťaziach, najmä pre toho, kto na to nie je navyknutý. Odporúčame aspoň zobrať si sem odolnejšie feratové rukavice. Reťazových úsekov je požehnane a tak ich určite oceníte.
Dovolíme si tiež upozorniť, že medzi Baníkovom a Troma kopami nie je kde zostúpiť klasickým značeným chodníkom. Najbližšia možnosť je až v Smutnom sedle, z ktorého sa dá zostúpiť na sever Smutnou dolinou k Ťatliakovej chate a ďalej Roháčskou dolinou až ku Chate Zverovka. Na juh z neho môžete zostúpiť ku Žiarskej chate. V prípade núdze je dobré vedieť o tejto možnosti resp. obmedzených možnostiach na zostup. Ak budete pokračovať ďalej, dostanete sa na vrchol Plačlivô, ktorý ponúka výborné výhľady, okrem iného na kráľa Západných Tatier - Ostrý Roháč.
Prejdením hrebeňovky po Plačlivé končí najväčšia časť dobrodružstva na tomto okruhu Západnými Tatrami. Prakticky turistu čaká už len zostup cez Žiarske sedlo a Žiarsku chatu naspäť do civilizácie.
Hlavný hrebeň Západných Tatier z vrcholu Baníkova. Pre niekoho lákavé pokušenie, pre iného odstrašujúci terén.
Cestou z Baníkova k Hrubej kope. Hlavný hrebeň Západných Tatier je značený červeno a v kritických úsekoch doistený reťazou.
Hrubá kopa 2166m a Roháče na obzore. Motkáme sa náročnejším terénom v priemernej výške okolo 2000m.
Hrubá kopa 2166m. Terén sa čoskoro zmení na technicky jednoduchší, no fyzicky zostáva stále namáhavý.
Baníkovská ihla. Pohľadný skalný útvar v hlavnom hrebeni Západných Tatier.
Chodníkom hlavného hrebeňa cez Lúčne sedlo (Sedlo pod Hrubou kopou) na Hrubú kopu. Tento úsek podaktorí aj behajú.
V oblasti Tri kopy. Najbližšia kopa pôsobí celkom neprístupne.
Tri kopy. Terén je tu znova exponovanejší a náročný na pozornosť.
Chodník hlavným hrebeňom k Plačlivému 2125m a Ostrému Roháču 2088m. My však z hrebeňa odbočíme v Žiarskom sedle, späť do Žiarskej doliny.
Spätný pohľad na nepríjemný zostup po šotoline z Troch kôp. Zostup končí v Smutnom sedle, z ktorého sa môžete vybrať na obe strany hlavného hrebeňa Západných Tatier po značených chodníkoch.
Plačlivé (2125 m n. m.), tiež známe ako Plačlivô prípadne Plačlivý Roháč. Spolu s Ostrým Roháčom svoj tvarom dali meno tunajším horám, ktoré zvyknú byť označované ako Roháče.
Z Plačlivého do Žiarskeho sedla a späť do Žiarskej doliny
Na zostupe z Plačlivého sa chodník delí, pričom jedna vetva pokračuje po červeno značenej trase hrebeňom na Ostrý Roháč, a druhá, žltou značkou do Žiarskeho sedla. Toto rázcestie je možné minúť za zlej viditeľnosti, resp. môžete odbočiť na nesprávnu trasu. Ak by ste chybne odbočili na Ostrý Roháč výstup bude strmý a po skalách. Určite si to skoro všimnete. Naopak zostup do Žiarskeho sedla, netrvá príliš dlho a vedie ľahším, sutinovým terénom.
V Žiarskom sedle je možnosť posedieť na relatívne pohodlnom trávnatom priestranstve a užiť si jedny z posledných výhľadov na okolie. Trasa zo sedla vedie po zelenej značke na sever do Jamníckej doliny a ňou až do Pribyliny. Na juh potom tá istá značka smeruje k nášmu cieľu, k Žiarskej chate. Žltá značka zo sedla vedie na Baranec a končí na parkovisku v Žiarskej doline, z ktorého sme ráno vyrážali. Môže to byť alternatíva pre hltačov kilometrov a vertikálnych metrov. Niektoré z týchto trás sa ešte vetvia, no v konečnom dôsledku sa Tatranskou magistrálou, po červenej značke, viete vždy dostať na parkovisko v Žiarskej doline. Odporúčame pozrieť si mapu a vedieť i o týchto možnostiach.
Náš okruh zakončíme zostupom zo Žiarskeho sedla na Žiarsku chatu najskôr po zelenej značke a ďalej po modrej, ktorá sa tu pripája zo Smutného sedla. Zostup má celkom príjemný sklon, no je na ňom mnoho skál a nie je to práve mäkký lesný chodníček. Dá to zabrať, aj keď už nestúpate. Občerstviť sa a zapiť peknú túru môžete na Žiarskej chate, ktorá ponúka i sedenie vonku na laviciach.
Od chaty máme možnosť pokračovať po značne vyrúbanom lese, no s peknými výhľadmi na Žiarsku dolinu a potok Smrečianka, alebo po nezáživnej asfaltke. Ak už si vyberiete asfaltku, možno sa oplatí využiť zjazd na kolobežke, ktoré požičiavajú pri chate. Treba byť opatrní, dá sa totiž nabrať poriadna rýchlosť. Na druhej strane je to tak trochu odmena pre nohy za podstúpenú makačku. Ako sme mali možnosť vidieť, zvládali to aj menšie deti. Na ceste však môžete očakávať i cyklistov, alebo ojedinele tiež autá. Dbajte preto pri zjazde na svoju bezpečnosť a určite si požičajte aj prilbu. My sme záver túry zišli lesom a bolo to celkom pekné, no nič také, bez čoho by sa nedalo existovať. Les je miestami značne zdecimovaný. Zrejme kalamitou.
Na záver tejto úchvatnej prechádzky najpopulárnejšou časťou hlavného hrebeňa Západných Tatier v úseku Baníkov - Žiarske sedlo, zostávalo ešte vyriešiť záhadu platenia za parkovanie. Pri vstupe na parkovisko sme totiž pri automatickej rampe obdržali žetón, ktorý je potrebné vhodiť do parkovacieho automatu. Dá sa platiť bankovkami i mincami, kartou však nie. Dostali sme ďalší žetónik a spolu so zdvihnutím rampy skonštatovať definitívnu bodku za ďalším krásnym dňom v Západných Tatrách.
Rázcestie na zostupe z Plačlivého. Hlavný hrebeň Západných Tatier pokračuje po červenej značke, zatiaľ čo my schádzame nadol do Žiarskeho sedla (1917 m n. m.) po žltej. Na obzore Smrek (2072 m n. m.) a Baranec (2185 m n. m.).
Žiarske sedlo (1917 m n. m.). Po krátkom oddychu sa vydáme na zostup k Žiarskej chate (1325 m n. m.).
Pohľad na zostup zo Žiarkskeho sedla k Žiarskej chate. Vedie po zelenej značke a neskôr sa napojí na modrú prichádzajúcu od Smutného sedla.
Na zostupe zo Žiarskeho sedla do Žiarskej doliny. Charakter chodníka je vysokohorský, miestami značený i tyčami.
Zostup zo Žiarskeho sedla. Takmer celý deň sme mali výhľady na Baranec.
Zostup Žiarskou dolinou po modrej značke. Chodník poskytuje pekné výhľady na túto oblasť. V pozadí miniatúrna Žiarska chata.
Výhľady
Túra Žiarska dolina - Baníkov - Žiarske sedlo a späť je za dobrého počasia neobyčajne bohatá na výhľady. Prvé výhľady sú už z lesného turistického chodníka Žiarskou dolinou. Či už na dolinu samotnú, alebo na úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier, ktorý na tejto túre budete prekonávať. Od Výstupom do Jaloveckého sedla si otvoríte nádherné výhľady na mohutný Baranec a neskôr, počas výstupu na Baníkov na ďalšie, bližšie i vzdialenejšie štíty ako Sivý vrch, Pachoľa, či Ostrý Roháč.
Baníkov poskytuje dokonalé kruhové rozhľady a rovnako tak hrebeň smerom k Plačlivému. Okrem iného uvidíte i šíru hladinu Liptovskej Mary. Stále je na čo pozerať, i keď miestami sú výhľady čiastočne zatienené jednotlivými vrcholmi.
Dychberúci je priamy pohľad z hrebeňa do severnej steny Baníkova. Ďalšie pekné výhľady ponúka Hrubá kopa a Plačlivé, či Žiarske sedlo. Určite zaujmú i pohľady na drobné postavičky turistov, prekonávajúcich jednotlivé exponované časti hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Roháče z hrebeňa Príslopu. V prípade dobrého počasia je na tejto neustále čo obdivovať.
Pohľad do doliny Parichvost. Na pozadí Liptovská Mara.
Turisti na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Za dobrého počasia sa oplatí dopriať si na trase povznášajúce výhľadové prestávky.
Posedenie pred Troma kopami so svätou trojicou. Vzadu spomínaná trojica v podobe Plačlivého 2125m, Ostrého Roháča 2088m a Volovca 2063m.
Pohľad z Hrubej kopy na západ. Dobre tu vynikne exponovanosť hrebeňa Baníkova.
Chvíľka horskej poézie nad Smutnou dolinou. Smutné sedlo ponúka takýto výhľad na Volovec a Ostrý Roháč.
Horalská idylka na Plačlivom. Aj takéto výhľady robia divadlo Západných Tatier špičkou. V hlavnej úlohe Ostrý Roháč, doprovod Volovec.
Zostup Žiarskou dolinou po modrej značke. Chodník poskytuje pekné výhľady na túto oblasť. V pozadí miniatúrna Žiarska chata.
Náročnosť
Popisovaná túra je veľmi náročná na fyzickú kondíciu a technickú obratnosť v exponovanom teréne. Vyžaduje si predošlé skúsenosti z ťažších túr vo vysokohorskom prostredí. Vyberte sa sem za dobrých poveternostných podmienok, najmä ak ste tu prvýkrát. Majte na pamäti, že hrebeň je exponovaný a plný železných technických pomôcok, čo určite nie je miesto, kde by ste chceli byť počas búrky.
Zostupy sú značne limitované prakticky len na Smutné a Žiarske sedlo. Túra vedie takmer celá v oblasti okolo 2000m nad morom a patrí tak k najvyššie položeným na Slovensku. Exponované úseky a častý pohyb na reťaziach túto trasu robia nevhodnou pre osoby trpiace závraťou.
Zostupy, i tie v ľahšom teréne sú namáhavé a nepríjemné. Na hrebeni nie je zdroj vody, ani bufet, či chata, takže si všetky tekutiny i obživu musíte brať so sebou. Túra je počas teplého počasia značne vyčerpávajúca. Táto túra môže byť vhodná pre staršie deti, ktoré majú potrebnú vytrvalosť. Je to na starostlivom zvážení rodiča. Túru si môžete uľahčiť prespaním na Žiarskej chate, čím si v daný deň skrátite nástup a zostup Žiarskou dolinou.
Baníkov (2178 m n. m.) z oblasti Príslopu. Strmý úsek na Baníkov pôsobí odstrašujúco, no na vrchole sme boli prekvapivo rýchlo.
Prvý skalný stupeň z vrcholu Baníkova. Prvé metre z vrcholu smerom na východ sú nepríjemne exponované. Doistené sú reťazou.
Na východ hrebeňom Baníkova. Bude to vyžadovať kus obratnosti.
Spätný pohľad na absolvovanú časť hlavného hrebeňa Západných Tatier od Baníkova. Občas je nutné použiť všetky štyri končatiny.
Exponované časti hrebeňovky Západných Tatier. Tieto úseky patria k tým najdivokejším.
Jeden z úsekov hlavného hrebeňa Západných Tatier z reťazami. Takýto terén môžete očakávať medzi Baníkovom a Hrubou kopou.
Exponovaný terén Troch kôp. Postup prebieha po reťaziach. Hodia sa tu kožené rukavice.
Detail reťazí na Troch kopách. Nepohodlné miesto, ak máte ťažký, hrebenársky ruksak plný zásob.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Celoročné možnosti ubytovania v tejto oblasti ponúka Žiarska chata, predstavujúca ideálnu základňu na uvedenú túru. Chata ponúka rôzne levely ubytovania. Mali sme možnosť prespať i v búde vedľa chaty vo vlastnom spacáku a bolo to fajn. Vzdialenejšie možnosti ubytovania potom ponúka celá oblasť Liptova, nakoľko ide o región obľúbený na rekreáciu. Kemping je len v Račkovej doline, inak je prespávanie vo voľnej prírode národného parku zakázané.
Núdzové vetrolamy z navŕšených skál sme si všimli na niekoľkých miestach i priamo na hrebeni. Nemalo by sa tu prespávať, no keď by šlo o život, je dobre vedieť, že tu dočasne môžete nájsť i takéto skromné útočisko.
Keďže oblasť je národným parkom, nie je možné tu oficiálne opekať. Využiť však môžete stravovacie služby Žiarskej chaty. Určite na nej neskrachujete.:)
Prístrešok v Žiarskej doline. Môže sa hodiť na oddych, alebo ako útočisko pri nečakanej situácii v týchto horách.
Ubytovanie nižšieho typu pri Žiarskej chate. V drevenej búde sa však dá celkom dobre prenocovať s vlastnou výbavou.
Na vrchole Hrubej kopy vo výške 2166m. Mali by ste tu nájsť i provizórny bivak, hoci prenocovanie tu návštevný poriadok zakazuje.
Kedy sa oplatí vyraziť na túru
Západné Tatry sú prekrásne za každého ročného obdobia, no platí tu sezónna uzávera obmedzujúca pohyb v podstate iba na letné obdobie, či skorú jeseň. Odporúčame zistiť si jej presné trvanie. Obdobím s najstabilnejším počasím, a zároveň menším počtom návštevníkov býva práve koniec sezóny. Dni sú však vtedy už o čosi kratšie, čo trochu limituje celkový čas svetla počas túry.
Romantické chvíľky na hrebeňovke Západných Tatier. Prechod hlavného hrebeňa Roháčov vašu lásku isto vystuží.:)
Zaujímavosti Žiarskej doliny
K zaujímavostiam, ktoré sa viažu k oblasti tejto túry patrí zaiste história v podobe salašníctva. Na Žiarskej chate popisujú toto obdobie taktiež infotabule. V súčasnosti tu už ovce a bačov nestretnete, no v susedných dolinách stále stoja zrenovované koliby, ktoré slúžia ako núdzové nocľažiská pre turistov. Je dobré o mať o nich prehľad. Môžu pomôcť pri náhlej zmene počasia ako núdzový bivak.
História ovčiarstva v Západných Tatrách. V kocke si ju môžete prezrieť i na infotabuliach počas tejto túry.
Medvedia štôlňa - jediné verejnosti prístupné banské dielo Liptova. Túto zaujímavú atraktivitu nájdete na začiatku Žiarskej doliny.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Medvedia štôlňa - jediné sprístupnené banské dielo v oblasti Liptova
- Symbolický cintorín - pietne miesto obetiam hôr pri Žiarskej chate
- Šarafiový vodopád - atraktívny vodopád dostupný nenáročnou prechádzkou zo Žiarskej chaty
- Baranec 2185m - jeden z najkrajších vrcholov Západných Tatier
- Múzeum liptovskej dediny - skanzen v Pribyline
Fotografie z výletu
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.