Gurdrónové jamy medzi obcami Lopej a Predajná, neďaleko známejšej Podbrezovej, vznikli ako pozostatok ťažkého priemyslu v oblasti stredného Slovenska. Konkrétne sú pozostatkom spracovania ropy v podniku Petrochema Dubová.
Výhľad na predajniansku gudrónovú jamu. Takýto pohľad sa naskytá pri vybehnutí na kopček nad severným brehom naftového jazierka.
Jamy vznikli v sedemdesiatych rokoch na úpätí krásnych hôr - Nízkych Tatier. O to viac vystupuje kontrast ľudskej činnosti a prírody. Gudrónové jamy nie sú turistickou atraktivitou v pravom slova zmysle. Ide skôr o zaujímavé miesto, ktoré má čosi do seba. Aj preto sme sa rozhodli o ňom napísať. Mohlo by zaujať nadšencov, ktorý radi vyhľadávajú podobné miesta, ako je trebárs svetovo známa černobyľská jadrová elektráreň. Napriek tomu, že miesto predstavuje ekologickú záťaž, dokumentuje ľudskú činnosť na tomto území Slovenska.
Cesta ku gudrónovým jamám
Jamy, predovšetkým tá bližšia k Lopeju, sú veľmi ľahko dostupné. Najlepšie ak sa sem vydáte autom, alebo na bicykli. Z hlavného ťahu Banská Bystrica - Brezno postačí odbočiť do Predajnej, alebo Lopeja a pokračovať po ceste spájajúcej obe obce. My sme navštívili väčšiu z jám, pretože k menšej viedla komplikovanejšia cesta. Prístup od cesty bol totiž zatarasený uzamknutou bránou. Naopak, druhá jama bola voľne prístupná. Postačilo odbočiť smerom na sever pri Lopeji. Dobre je to vidieť na niektorej z máp dostupných na internete. My sme využili i navigáciu v mobile a jamu nebol problém nájsť.
Pár metrov po odbočení z cesty medzi Lopejom a Predajnou sme zbadali výrazné návršie. Akoby bolo umelo vytvorené. Hneď pod ním sa dalo bez problémov zaparkovať. Z tohto miesta už viedol, zjavne často využívaný chodníček až k hornému okraju návršia. Na vrch je to len niekoľko málo desiatok metrov. Terén je v závere strmší s množstvom drobných kamienkov, na ktorých sa vám nohy budú šmýkať. Objavili sme tu i zváľané oplotenie, ktoré v minulosti bránilo voľnému prístupu k jame.
Za vrchných okrajom kopčeka už sa v plnej ,,nádhere" ukáže gudrónové jazero.
Prístup ku gudrónovej jame. Jama je bez problémov prístupná, hoci ide o skládku veľmi nebezpečných látok.
Parkovanie pod gudrónovým jazierkom. Autom sa dá zájsť na bočnú cestu z hlavnej medzi Predajnou a Lopejom.
Náznak ochranného plota. Zvyšky dnes bez problémov prekročíte.
Vstupná brána ku gudrónovej jame. Tento prístup od severu bol uzamknutý. Zrejme tadiaľ v minulosti navážali odpad.
Pri gudrónovej jame
Gudrónová jama medzi Lopejom a Predajnou, ktorú sme preskúmali napočudovanie zaujme zrkadliacou sa hladinou. Kvapalina v nej je čierna, pokrytá klasickými olejovými škvrnami dúhových farieb. Ropné jazierko je obrastené romantickými briezkami, ktoré boli zjavne umelo vysadené.
Na hladine sa počas našej návštevy krásne odrážali oblaky a na severnom horizonte v celej svojej nádhere vykúkali Nízke Tatry, konkrétne oblasť Chabenca a Skalky. Ak by ste sa trochu zasnívali, zdalo by sa vám to ako miesto priam stvorené na rande. Až tradičný ropný zápach vás preberie. Samozrejme, po pominutí úvodného úžasu nad práve objavenou scenériou, si všimnete i olejovo mastné brehy nádrže a množstvo bordelu nahádzaného do jamy. Ľudia sem navláčili množstvo rôzneho odpadu, najmä však nádoby so starým motorovým olejom a podobne. Jazierko zjavne pracuje a čas od času sa na jeho hladine objavili bubliny plynu neurčitého pôvodu.
Logicky sme sa rozhodli jazierko obísť a preskúmať pobrežie. Pomedzi brezy po jeho obvode vedie vyšľapaný chodníček. sporadicky sa na brehu objavú mastné minipláže. Vcelku zaujímavý pohľad, hoci ide o poriadne svinstvo. Nad severným brehom jazera, presne oproti miestu, kde sme k jazeru vystúpili, sa dvíha strmý svah porastený trávou a krovinami. Vyšli sme naň s cieľom odfotiť si gudrónovú jamu z perspektívy. Svahom viedol znateľný chodník, ktorý nás priviedol k akejsi líščej nore. Žije tu asi jediný obyvateľ gudrónovej jamy. No nevideli sme ho. Asi bol dakde na love. Zo svahu bol na jamu dobrý výhľad a všimli sme si i príjazdovú cestu, ktorou sa sem zrejme navážal odpad. Tá bola uzatvorená bránou.
Zišli sme naspät k naftovému jazierku a obišli i zvyšok. V miestach kde vietor koncentroval výpary, bol vzduch dosť neznesiteľný a zrejme i toxický. Z výparov by vám po dlhšej chvíli zaiste prišlo zle a preto neodporúčame zdržiavať sa tu príliš dlho.
Olejové fľaky. Svieži brezový hájik ani trochu nenaznačuje, že sa nachádzate v blízkosti smrteľne nebezpečného odpadu.
Gudrónové jazierko pri Predajnej. Oblaky sa v ňom priam idylicky odrážajú.
Breh gudrónovej jamy pri Predajnej. Nahádzaného je tu množstvo rôznorodého odpadu. Najmä fliaš so starým motorovým olejom.
Západný okraj gudrónovej jamy. Nájde sa tu kopec ďalšieho odpadu.
Zvyšky po nadmernej spotrebe liekov na západnom okraji jamy. Zvláštny nález priamo na brehu gudrónového jazierka.
Záverom
Gudrónová jama medzi Lopejom a Predajnou poslúži ako netradičná zastávka napríklad počas cyklovýletu na tunajších trasách. Nezaberie vám veľa času. Toto miesto síce v prírode neďalekého národného parku pôsobí dosť hrubo, ale zároveň je dobrou sondou do priemyselnej minulosti tejto oblasti, ktorá veľmi dobre dokumentuje vtedajšiu tendenciu, koncetrovať ťažkú výrobu práve v prírodne najcennejších častiach Slovenska.
Pohľad na gudrónovú nádrž a hrebeň Nízkych Tatier. Zvyšky ťažkého priemyslu na hranici krásnej prírody.
Niekoľko zaujímavostí o gudrónových jamách
Gudróny predstavujú odpad vznikajúci pri spracovaní ropy. Jamy medzi Predajnou a Lopejom vznikli ako dôsledok potreby uskladniť jedovaté látky z výroby olejov v Petrocheme Dubová. Väčšia z jám má objem stotisíc kubických metrov a druhá štvrtinu z tohto objemu. Jamy boli vybudované v roku 1964 a už o desať rokov bola ich kapacita vyčerpaná. K zaujímavostiam patrí, že v rovnakom období bola vybudovaná i tretia gudrónová jama v areáli samotného chemického podniku.
Gudrónové jamy patria k najťažším enviromentálnym záťažiam životného prostredia, pretože látky v nich obsiahnuté (arzén, síra a iné) sú karcinogénne a dokážu spôsobiť genetické zmeny. Z tohto pohľadu sú jamy veľmi nebezpečné a v ich blízkosti je potrebné byť mimoriadne obozretný.
V minulosti boli jamy lepšie zabezpečené. Údajne bola nad nimi konštrukcia s upevnenou fóliou. Po tej však už niet ani pamiatky. Problémom je taktiež zvyšovanie hladiny gudrónových jám počas silnejších zrážok. Prebytočná voda je vraj odčerpávaná, aby nedošlo k vyliatiu a kontaminácii okolia.
Toxicita gudrónovej jamy. Pri detailnom pohľade je zrejmé, že v jazierku je uskladnené niečo veľmi nepekné.
Mastnotou nasiaknuté brehy odpadovej jamy pri Predajnej. Okrem silného ropného zápachu v okolí sa na hladine nádrže občas zjavia bubliny neznámeho plynu.