Nie je neznáme, že v období medzi dvoma svetovými vojnami sa na území Československa začalo budovať masívne opevnenie predstavujúce sústavu betónových bunkrov a pevností. Bola to odpoveď na otázku ako čo najefektívnejšie chrániť vtedajšiu ČSR. Charakter územia krajiny a jej finančné možnosti podporili názor, že ideálom bude práve vybudovanie opevnenia. Vychádzalo sa najmä z faktu existencie spojeneckej zmluvy medzi ČSR a Francúzskom, pričom niektoré prvky opevnenia pripomínali objekty francúzskej Maginotovej línie. Počítalo sa s tým, že vojaci a opevnenie v prípade útoku vydržia dovtedy, kým stihnú doraziť spojenci a posily.
Nepriateľ na obzore. Ťažké opevnenie Bratislavy bolo súčasťou celorepublikového systému opevnenia. Jeho hlavnou úlohou bolo odolať prvotnému náporu presile protivníka. Napokon však bunkre skončili opustené bez akéhokoľvek boja.
Rátalo sa najmä s pomocou Francúzska a Ruska. Postupom času smerom k II. svetovej vojne totiž ČSR zostávala, čoraz viac osamotená. Z okolitých štátov sa po pripojení Rakúska k Nemecku dalo za spojenca považovať iba Rumunsko. Nakoniec, po stretnutí a dohode lídrov vtedajšej Európy, bolo Československo nútené opustiť vybudované opevnenie a vzdať sa bez boja. Je to veľmi zaujímavý príbeh, avšak nie je predmetom tohto článku.
Od tých čias stoja bunkre opustené a ako nemí svedkovia pripomínajú udalosti tej doby. Mnoho bolo zničených, no množstvo ďalších je možné vidieť a navštíviť dodnes. Niektoré slúžia ako ,,ubytovanie" pre ľudí bez domova, iné sa podarilo vďaka práci nadšencov zachrániť a sprevádzkovať ako hodnotné múzeá, ktoré častokrát organizujú zaujímavé sprievodné akcie.
Protitankové prekážky. Línia bunkrov bola doplnená prekážkami rôzneho druhu. Ako to vyzeralo, si môžete pozrieť ,,naživo" v okolí bunkra Lány.
Bunkre v oblasti Bratislavy
Obrana Bratislavy logicky predstavovala prioritu a tak sa v jej bezprostrednom okolí nachádza viacero spomínaných stavieb, ktoré pretrvali pomerne dobre zachované do dnešných dní. Bunkre boli postavené na základe československej konštrukcie a tvoria jedinečné objekty z pohľadu stavieb vojenského opevnenia. Zaujímavosťou je, že medzi 263 objektami ťažkého opevnenia nejestvujú dva úplne identické.
Bunker Hřbitov. Množstvo hodín práce dobrovoľníkov, dokázalo zachrániť tento objekt. Dnes je tu zriadené múzeum a koná sa množstvo zaujímavých akcií.
V oblasti Bratislavy sú zaujímavé práve objekty ťažkého opevnenia. Tých sa tu nachádza hneď niekoľko kusov a v dvoch z nich (bunker Lány a Hřbitov) boli zriadené atraktívne múzeá. Tieto tzv. ,,pechotné zruby" sú dvojpodlažné a úmyslom plánovačov bolo, aby ich posádky sebestačne prežili tri týždne. Preto mali bunkre vybudovanú vlastnú studňu, generátory na výrobu elektriny, filtračné zariadenie vzduchu, sklady materiálu, potravín a výzbroje, ako aj toalety, či miestnosť na umývanie. Bunker obsluhovalo približne 30 vojakov. Objekty boli vzájomne telefonicky prepojené.
Bunker B-S-4 Lány. Bunker ťažkého opevnenia sa podarilo zachovať. Je dobre dostupný pešo i na bicykli.
Okrem týchto ,,ťažkých bunkrov" boli vybudované aj podporné objekty ľahkého opevnenia, ktoré v oblasti hlavného mesta možno stále nájsť. Patria k nim aj objekty ako protitankové priekopy, káblové komory, ale aj opevnené veliteľské stanovištia.
Bunker B-S-1 Šterkovište. Záchranné práce snáď budú pokračovať rýchlejšie ako rozklad a podarí sa tu sprevádzkovať expozíciu ako v priľahlých pevnostiach.
Bunkre, ktoré odporúčame navštíviť v okolí Bratislavy
- Bunker B-S-1 Štěrkovište
- Bunker B-S-4 Lány - v bunkri je zriadené múzeum
- Bunker B-S-8 Hřbitov - v bunkri je zriadené múzeum a nachádza sa pri ňom i vojenský cintorín, alebo maketa tanku, slúžiaca v danej dobe pravdepodobne na výcvik pechoty
- Delostrelecké kaverny v oblasti Kamzíka - pozostatky opevnenia z 1. svetovej vojny
