Už dávnejšie nás zaujal vrch Veľký Lopeník v československom pohraničí. Predovšetkým chýry o nepríjemnom, zdĺhavom výstupe naň. Nadmorská výška 911 metrov, sľubovala možnosť pekných výhľadov, keďže vrch patrí do pohoria Bielych Karpát, ktoré sú v širšom okolí dominantným pohorím. To sme najskôr ani netušili, že na vrchole sa nachádza vcelku vysoká vyhliadková veža.
Veľký Lopeník je spolu s Veľkou Javorinou zrejme najobľúbenejší vrchol turistov v lokalite Bielych Karpát. I keď počas nášho výstupu to vyzeralo, že Veľký Lopeník obľubujú najmä turisti z Česka. Ide totiž o vrchol na hraniciach Slovenska a Česka, pričom zo slovenskej strany k nemu vedie pomerne kľukatá cesta.
Rozhľadňa Veľký Lopeník. Pohľad na majestátnu rozhľadňu po príchode na vrchol.
Lákadlom Veľkého Lopeníka je hlavne rozhľadňa a výhľady z nej. Vzhľadom na to že je rozhľadňa vybudovaná na hraniciach, je aj akýmsi symbolom priateľstva medzi Čechmi a Slovákmi. Lokalita je tiež príjemným miestom na oddych, či opekanie. Vrch Veľký Lopeník bol dejiskom bojov počas 2. svetovej vojny. Nájdete tu preto okrem rozhľadne aj hrob s pomníkom.
Cestu k rozhľadni by mali zvládnuť priemerní turisti bez väčších problémov, hoci sa pri tom trochu zapotia. Lokalita je vhodná aj pre deti, aj keď s kočíkom sem až tak pohodlne nevyjdete, keďže cesta hore je lesná a hrboľatá. V rámci Bielych Karpát je okrem Veľkej Javoriny, Veľký Lopeník ďalšia destinácia, ktorú by ste mali určite navštíviť.
Výhľady na sever. Rozhľadňa na Veľkom Lopeníku ponúka výhľady na všetky svetové strany
Schody nahor. Výstup na vrch rozhľadne vedie dreveným schodiskom. Ak bývate v paneláku na vyššom poschodí a občas nefungujú výťahy, zvládnete to hore raz-dva :)
Cesta k Veľkému Lopeníku
Veľký Lopeník sa nachádza v Bielych Karpatoch a cesta k nemu vedie cez Nové Mesto nad Váhom a priľahlé kopanice. Cesta je to naozaj kľukatá. Najmä v závere za Bošácou. Výstup môžete začať v Novej Bošáci, kam sa dostanete najrýchlejšie autom, hoci kraj i samotný vrchol sú zjavne obľúbené i medzi cykloturistami.
Z Novej Bošáce vedie na kopec modrá značka a vrchol je vzdialený 5km. Prevýšenie činí 604m. Časové možnosti nás však prinútili pohľadať kratšiu alternatívu a z mapy sme zistili, že asfaltka na konci dediny odbočuje strmo nahor doprava k samote Grúň (je súčasťou obce Nová Bošáca). Pár nepríjemných kilometrov si takto môžete ušetriť. Ide totiž o stúpavý úsek v lese, čisto po asfaltke.
Z krajinárskeho hľadiska o veľa neprídete, hoci turistický puristi by nad takýmto „ošmeknutým“ výstupom zrejme krútili hlavou. Ak sa ale napriek tomu rozhodnete pre urýchlenie trasy autom, uvedená odbočka vás dovedie miestami deravou cestou až k pohodlnému bezplatnému parkovisku v osade Grúň. Nachádza sa vo výške 500m. Stále vás tak čaká vcelku slušný výstup.
Pokiaľ si chcete cestu skrátiť ešte o pár stovák metrov, je možnosť zaparkovať auto na konci osady, pred odbočkou do lesa, kade vedie už len rozbitejšia lesná cesta. Ďalej sa už pravdepodobne bežným autom nedostanete. Miesto však nie je upravené na parkovanie, takže veľa áut sa sem nezmestí.
Cesta za osadou Grúň. Zhruba takýto typ cesty Vás čaká prvých pár sto metrov za hranicou obce
Pamätník SNP pri osade Grúň
Výstup na rozhľadňu Veľký Lopeník si môžete spríjemniť návštevou Pamätníka SNP. Nachádza sa tu aj väčšie parkovisko. Parkovisko tu vzniklo zrejme z dôvodu práve priľahlého pamätníka SNP. Ak sa lepšie rozhliadnete, všimnete si ako na vás od kraja parkoviska pozerá biela socha partizána. Vcelku nás to prekvapilo, pretože sme tu nič také neočakávali a o tomto pamätníku sme nikdy nepočuli. Spravili sme zopár fotiek a vybrali sa smerom k vrcholu Veľkého Lopeníka.
Socha partizána. V osade Grúň narazíte na Pamätník SNP, ktorej dominantou je socha partizána.
Výstup na Veľký Lopeník z osady Grúň
Z centra obce Nová Bošáca vedie k rozhľadni modrá turistická trasa. My sme však nezačali výlet z centra obce, ale z jednej z jej okrajových osád – z Grúňa. Cesta sprvoti stúpala ešte po asfaltke, pomedzi pekné chalúpky, slivkové sady a ohrady s kravami. Pre mestského človeka priam kultúrny šok a exotika.
Kravky z našej prítomnosti neboli nadšené. Nepokojne sa mrvili. Na kravičky sme narazili aj na konci osady. Jeden párik kráv postával priamo popri ceste za elektrickým plotom a boli veľmi zvedavé. Naopak, kúsok vyššie po ceste sa veselo páslo stádo, až pokým nás kravky nezbadali a húfne sa rozutekali kamsi preč po lúke. Kopaničiarsky kraj je v týchto miestach prekrásny. Najmä výhľad z trasy ponad dolinu až na protiľahlú Veľkú Javorinu.
Stádo kráv. Po tom, čo nás kravičky zbadali, vzali nohy na ramená a stratili sa z dohľadu
Stúpanie je príjemné a asfaltka sa našťastie čoskoro zmení na kamenistú a neskôr čisto lesnú cestu s niekoľkými strmšími stúpaniami v lese. Cesta lesom je taká priemerná, avšak sem tam narazíte na odlesnené miesto, z kade sú väčšinou pekné výhľady na zvlnený-kopčekový terén kopaníc.
Prvá časť trasy za dedinkou vedie striedavo drobným lesíkom a odlesneným terénom. Neskôr vedie trasa už len klasickým lesom. Kým však vstúpime do hustého lesa pozdraví nás ešte jeden veľmi pekný, drevený prístrešok. Nachádza sa priamo pri modro značenej trase zhruba v polovici cesty z osady na Veľký Lopeník. Je z neho výborný výhľad na Veľkú Javorinu. Nachádza sa tu i ohnisko. Prístrešok je v dobrom stave a prekrytý latami aj z bočných strán. Zástavka nám tu prišla vhod, doplnili sme energiu a na chvíľu sa ukryli pred vetrom, ktorý v tom čase výrazne fúkal. Stráviť v domčeku aspoň jeden večer by bolo veľmi lákavé. Dnes však máme pomenej času. A tak stúpame ďalej.
Prístrešok. Tesne pred vstupom do lesa v poslednej časti trasy je prístrešok aj s ohniskom. Môžete sa tu uchýliť a chvíľu oddýchnuť. Je z tade aj skvelý výhľad smerom na západ.
Na lúke. Počas túry na Veľký Lopeník narazíte aj na toto pekné miesto, kde ste z jednej aj druhej strany v obkľúčení lúky, ktorá sa zvažuje smerom do okolitých dolín.
Ďalšia cesta nie je extra zaujímavá. Výstup prebieha lesom, po širokej lesnej ceste, vhodnej i pre skúsených horských cyklistov. Niektoré úseky sú ale naozaj strmé a pri zostupe sme tu videli bajkerov tlačiť svoje stroje.
Celkovo zaberie výšľap na Veľký Lopeník z osady Grúň približne 1,5 hodiny aj s prestávkami. Čas si môžete skrátiť zaparkovaním auta na konci dediny, tým môžete ušetriť ďalšie minúty. Ak ste vyrazili z centra Novej Bošáce, počítajte s takými 2 hodinkami šľapania do kopca.
Z výstupu nás najviac zaujali kravičky, občasné pekné výhľady na kopaničiarsky kraj a drevený prístrešok približne v polovici cesty. Ináč sa jedná už len o klasický výstup do kopca v lese bez nejakých ďalších rozptýlení :). To nám však nevadilo, keďže sme sa tešili hlavne na rozhľadňu a cestu sme brali ako nevyhnutnú prekážku, ktorú treba zdolať.
Lesná cesta. Posledná časť trasy vedie lesom. Výhodou je, že pri stúpaní do kopca ste v tieni. Oceníte to hlavne v letných mesiacoch.
Vrchol a rozhľadňa
Cesta tesne pred vrcholom Veľkého Lopeníka znenazdajky vykukne z lesa pri drevenom objekte, resp. informačnej tabuli. Odtiaľto je to na najvyšší bod už iba kúsoček. Vidno na ňom drevenú rozhľadňu. Jej výška je 22 metrov. Sprvu sa zdá, že vstup bude spoplatnený, ale nie je to tak. Sú tu iba tabule upozorňujúce na vstup na vlastné riziko.
Okrem toho je na vrchole hraničný kameň, ďalší pamätník a naraziť by ste tu mali aj na prameň vody. Hneď po vstupe do areálu okolo rozhľadne, pôjdete okolo bufetu, ktorý bol zavretý. Miniete aj viaceré lavičky pre mnoho ľudí, na ktorých sa dá poležať. Na „nefunkčnom bufete“ bol pripevnený nápis, ktorý nás vítal vo „vynovenom bufete“, ktorí tu vybudovali členovia hasičského zboru z Novej Bošáce. Tak teda dúfame, že keď prídeme na budúce bude bufet skutočne funkčný, aj s nejakou milou obsluhou :) Každopádne držíme palce, keďže také pivečko by po tom výšľape prišlo vcelku vhod. A nielen jedno!
Bufet. Tu sa pravdepodobne nachádzal bufet. Okrem prázdnych priestorov sme tu našli zbytky nedopitého alkoholu.
Súdiac podľa počtu lavičiek, zrejme sa tu raz za čas konajú rôzne slávnosti. Trasa z českej strany sa zdá byť omnoho koncentrovanejšia. Sú tu takmer výlučne českí turisti. Zo slovenskej strany vystupovalo iba zopár skupiniek. Podobne to bolo aj počas nášho výstupu, keď sme stretli po ceste len minimum ľudí.
Na vrchol sa z českej strany dá pravdepodobne dostať aj autom. Aspoň nás teda prekvapil príjazd auta, ktoré zaparkovalo priamo pred rozhľadňou, z ktorej vystúpilo niekoľko ľudí s očividnou nadváhou, popozerali rozhľadňu a odišli preč. A to sme mali výčitky, že sme si cestu skrátili o pár metrov autom a nezačali túru presne na začiatku modrej značky :)
Pohľad smerom dole. Pod rozhľadňou je viacero lavičiek, takže sa na nich môžete pohodlne vyvaliť a oddychovať po výstupe
Celkovo je vrchol na Veľkom Lopeníku tvorený pomerne rozľahlou, trávnatou plošinou, obkolesenou stromami. Je to príjemné miesto na ležérne polihovanie. Každý turista je však šťastný, keď môže vystúpiť na nejaký exponovaný bod, napríklad na tunajšiu rozhľadňu. Miesto je navyše turistickou križovatkou na hrebeni Bielych Karpát, takže zastaviť sa tu je jednoducho nutnosť. Vedľa rozhľadne nájdete aj smerovník, ktorý Vám ukáže smer a vzdialenosti na najbližšie rozhľadne v okolí.
Rozhľadňa na Veľkom Lopeníku je kompletne drevená a dobre zabezpečená. Spodok rozhľadne je murovaný. Výstup by mali zvládnuť aj ľudia, ktorí neobľubujú výšky, prípadne deti. Tých tu bolo hneď niekoľko. A výhľady? Tie boli prekrásne. Najlepšie to zhrnuli českí turisti výrokmi typu: „Ty bláho, to je nádhera!“, alebo „Tohle kdyby někdo skočil, tak to nerozchodí“. Výhľady sú kruhové a dovidieť i na tak vzdialené pohorie ako Malá Fatra.
Za ideálnych podmienok bude dohľadnosť zrejme ešte o čosi lepšia. Veľkým plusom na vrchu rozhľadne je mapka pohorí na každej zo svetových strán, aj s popisom na aký vrchol sa pozeráte. Veľký Lopeník je skráka dobrý tip na poldňovú túru s peknými výhľadmi na konci.
Pohoda pod rozhľadňou. Rozhľadňa je vcelku obľúbeným turistickým cieľom. Ľudí je tu primerane. Pokiaľ nie sú hore na rozhľadni, tak posedávajú, či relaxujú na okolitých lavičkách.
Pohľad smerom na Malý Lopeník. Na rozhľadni sú fotografie okolitých pohorí aj s popismi vrchov. Takže budete vedieť kam sa to vlastne pozeráte.
Kryté posedenie. Pri rozhľadni je menší prístrešok. Môžete tu posedieť, prípadne sa schovať pred dažďom. Prítomný je aj smetný kôš! :)
Boje na Veľkom Lopeníku
Vrchol Veľký Lopeník zohral v minulosti významnú úlohu počas oslobodzovania obce Lopeník, koncom druhej svetovej vojny. V ťažkých bojoch tu padlo asi 250 vojakov. Bohužiaľ, boje v okolí obce si vyžiadali obete aj na strane civilného obyvateľstva. Fašistická obrana bola prelomená v apríli 1945 a obec Lopeník bola oslobodená. Pri odstraňovaní mín v oblasti následne zahynulo ďalších 10 ľudí.
Na vrchole Veľkého Lopeníka bol vykopaný hrob, kde bolo pochovaných 22 vojakov Červenej armády. Neskôr, v roku 1975 bol na mieste postavený pamätník. Na hrob s pamätníkom narazíte neďaleko rozhľadne
Pamätník vojakov Červenej armády. K večnému spánku je tu uložených 22 vojakov sovietskej armády, ktorí tu padli počas 2. svetovej vojny.
História rozhľadní na Veľkom Lopeníku
Zaujímavosťou vrchu Veľký Lopeník je to, že na ňom pôvodne nestála len súčasná rozhľadňa, ale ešte pred ňou tu boli ďalšie dve rozhľadne. Tá úplne prvá bola postavená v roku 1944 ako významný zememeračský bod. Rozhľadňa fungovala veľmi krátko, keďže ju zničil požiar v roku 1946.
Hneď na to sa začala budovať druhá rozhľadňa, ktorá v podstate predstavovala repliku tej predošlej. Rozhľadňa fungovala do roku 1972, keď podľahla nepriazni počasia. Následne na jej mieste stál len jednoduchý drevený triangel.
Výstavba terajšej rozhľadne sa začala slávnostným položením základného kameňa 23.6.2002. Samotná výstavba začala v septembri 2004. Slávnostné otvorenie bolo 16.7.2005. Náklady na vybudovanie rozhľadne boli približne 2 milióny českých korún. Financovanie rozhľadne bolo aj zo zbierok, predajom pohľadníc a posielaním peňazí na účet.
Veľký Lopeník - miesto mnohých rozhľadní. V minulosti stálo na Veľkom Lopeníku niekoľko rozhľadní. Táto je už v poradí tretia. Začala sa stavať v roku 2002 a výstavba bola ukončená v roku 2005.
Čo si pozrieť v okolí?
- Žalostiná - Lokálne jeden z najvýznamnejších vrcholov s výškou 622m. Typický, trávnatý kopaničiarsky kopec s nádhernými výhľadmi z tunajšej drevenej rozhľadne.
- Pamätník SNP v osade Grúň – ak ste vychádzali z tejto obce na rozhľadňu, tak ste ho určite neminuli
- Haluzice – malá dedinka, ktorá skrýva veľa zaujímavostí. Nájdete tu peknú historickú zrúcaninu kostolíka, zaujímavú Haluzickú tiesňavu a rozhľadňu na priľahlom kopci s kruhovými výhľadmi do šíreho okolia.
- Bošácka dolina – rodisko Bošáckej slivovice. Ideálne miesto na chalupárčenie, či agroturistiku. Nachádza sa tu viacero prírodných rezervácií, pamiatok, chránených stromov a vzácnych kvetov.
- Bošáca – obec známa pálením slivovice. V obci je múzeum Bošáckej doliny. Nájdete tu aj niekoľko stromov, ktoré sa ocitli na popredných miestach v súťaži o Strom roka, a to nielen na Slovensku, ale i v Európe.
Kravička Milka. Cestou naspäť sme opäť postretli kravičky. Táto bola zvedavá a prišla k nám na vzdialenosť pár metrov.
