Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.
Výhľad z rozhľadne prekvapivo predčí očakávania, ktoré by ste si z iba 341m vysokého pahorku predstavovali. Krásne vidno Veľkú Javorinu s charakteristickým vysielačom a rozľahlý kopaničiarsky kraj s jednotlivými upravenými políčkami, ktoré sa rozkladajú pod jej svahmi.
Návšteva rozhľadne predstavuje skvelý tip na kratučký výlet, určený aj menej zdatnejším ľuďom, ktorým nebude vadiť šľapať približne 10 minút do kopca. Na konci však čaká odmena v podobe fajn výhľadov. Navyše sa v blízkom okolí nachádza viacero zaujímavostí, ktoré môžete spojiť s návštevou rozhľadne.
Rozhľadňa Hájnica pri západe slnka. Rozhľadňa je nevysokou stavbou s jedným poschodím.
Ako sa najlepšie dostať na rozhľadňu a parkovanie
Cesta pod rozhľadňu Hájnica nie je komplikovaná. Odporúčame cestu autom. Rýchlo sa do týchto končín dostanete po diaľnici D1, pričom sa vydáte smerom na Nové Mesto. O niečo komplikovanejšia cesta sa môže zdať do samotných Haluzíc. Je potrebné vydať sa na Bošácu a správne odbočiť na Haluzice. Cesty sú tu však dobré a áut tu nejazdí príliš veľa.
Čo sa týka parkovania, tak auto môžete nechať na bezplatnom mininparkovisku na juhovýchodnom okraji Haluzíc. Jedná sa o parkovanie neďaleko obecného úradu. Áut sa tu nezmestí až tak veľa, ale lepšie ako nič :). Parkovisko môžete využiť aj ak ste sa vybrali do ruín tamojšieho historického kostolíka, ktorý sa nachádza neďaleko, prípadne do Haluzickej tiesňavy. Popri parkovisku prebieha zelená turistická značka. Narazíte tu na smerovníky, ktoré vás potom dovedú k rozhľadni Hájnica.
Čo sme si všimli, viaceré autá parkovali pri neďalekej Haluzickej tiesňave. Ide o ďalšie miniparkovisko, ukryté pod korunami stromov, pár metrov od ľavotočivej zákruty za obecným úradom. Je tam však značka so zákazom vjazdu, takže už je na vašom zvážení či tam zaparkovať, alebo nie.
Začiatok trasy v obci Haluzice. Na Hájnicu ukazuje vzdialenosť 1km. Pre zaujímavosť, do Bošáce je to 45 minút.
Parkovanie pod rozhľadňou Hájnica. Malé pseudoparkovisko nájdete priamo v centrálnej časti obce Haluzice. Hneď tu začína značka k cieľu.
Výstup na rozhľadňu
Výstup na rozhľadňu Hájnica z Haluzíc predstavuje krátku, približne kilometrovú prechádzkou kopaničiarskym krajom. Počas nej sa toho veľa neudeje. Zaujímavé pasáže sú až na konci, keď sa vám budú vynárať prvé výhľady.
Trasa vo všeobecnosti nie je náročná a je vhodná aj pre neposedné deti, či aktívnejších seniorov. Vedie poľnou cestou a v závere sa mení na strmšíe stúpanie, ktoré našťastie netrvá príliš dlho. Trasa sa dá zvládnuť z centra Haluzíc pohodlne do polhodinky. My sme ju zvládli od obecného úradu za niečo cez 20 minút aj s fotením. Ak by sme pridali do kroku, isto by sme na vrchol vyšli skôr.
Z Haluzíc budete spočiatku len mierne stúpať po zelenej turistickej značke vedúcej do Trenčianskych Bohuslavíc. Výstup je prehliadkou miestnych políčok, či pre túto oblasť charakteristických ovocných stromov. Po približne 10-15 minútach chôdze zbadáte cintorín, resp. aspoň bránu k cintorínu. Bol dosť zarastený, takže sme si najprv ani neuvedomili že sme pri cintoríne. Za ním treba nasledovať cestu smerujúcu na kopec, na ktorom sa nachádza rozhľadňa.
Tento posledný, možno 300m dlhý úsek vedie po strmej ceste. Tá je prašná a po daždi by mohla byť blatistá. Je to však len krátky úsek a tak by to nemal byť príliš veľký problém ani v horších podmienkach. Keď tak si vezmite turistické paličky. Počas výstupu strmým svahom sa začnú otvárať veľmi pekné výhľady na krajinu pod vami. Kopec by ste mali mať vybehnutý približne za 10 minút. Ak to prežijete, ocitnete sa na odlesnenom kopčeku. K rozhľadni je to potom už len pár metrov.
Na rozhľadňu Hájnica sa dá dostať aj z opačného smeru – z Trenčianskych Bohuslavíc. Jedná sa o zelený turistický chodník. Je to ten, ktorým ste prišli k rozhľadni z Haluzíc a končí práve v Trenčianskych Bohuslaviciach. Túto variantu však nemáme prechodenú. Trasa je v tomto prípade dlhšia v porovnaní s trasou z Haluzíc, takže ju môžete vyskúšať ak budete mať viac času.
Zelená značka k rozhľadni Hájnica. Cesta je najskôr poľná a stúpa veľmi pozvoľne.
Cesta vedúca na Hájnicu. Rozhľadňu vidno i na fotografii, ak sa pozorne zahľadíte.
Kontajner s odpadkami pri cintoríne. Za týmto miestom sa môžete pripraviť na stúpanie. Čo sa týka cintorína, tak ten sme nepreskúmali. Bol však dosť zarastený.
Strmý záver výstupu k rozhľadni na kopci Hájnica. Tento úsek dá zabrať trochu viac, ale je krátky a ku koncu sú z neho ďaleké výhľady.
Na dne síl.. V prípade, že by ste nevládali do kopca, môžete si kedykoľvek spraviť prestávku :D
Nádherná krajina bošáckeho kraja. Ku koncu výstupu na rozhľadňu sa vám budú postupne otvárať vzdušné výhľady.
Na rozhľadňu s deťmi
Ak ste sa vybrali na rozhľadňu s deťmi, odporúčame vyjsť z Haluzíc. Jedná sa o kratšiu trasu, než je tá z Trenčianskych Bohuslavíc. Jedinou prekážkou, kde budú deti asi reptať je posledných niekoľko sto metrov do kopca. V podstate je to jediný „zložitejší“ úsek na ceste. Nič však také, čo by nezvládlo aktívne dieťa v predškolskom veku. S deťmi zaberie cesta približne 30 minút (klasicky je to 20 minút).
Pokiaľ premýšľate nad tým zobrať na výlet kočiar, je to na zváženie. Viac-menej je cesta pre terénny kočiar v pohode, no v záverečnom stúpaní môže byť niekoľko pasáží, kde sa pôjde s kočiarom vyslovene nepríjemne a najmä do kopca.
Rodina s deťmi pri rozhľadni. Vyjsť si sem s celou rodinou sa javí ako dobrý nápad, keďže výstup sem nezaberie veľa času.
Pri rozhľadni
Keď vystúpate až nahor, privíta vás okrem rozhľadne ohnisko s lavičkami a vrcholový rázcestník. Nás tu počas našej poslednej návštevy privítali dvaja chlapci na čundri. Priateľsky nás ihneď ponúkli slivovicou, čo sme neradi museli odmietnuť. Chalanom sme vcelku závideli, že sa nikam nemusia ponáhľať a posedávajúc pri ohnisku si v pohodičke užívali svoju cestu. My sme toľko času nemali a tak sme čímprv bežali nahor, na vyhliadku.
Výhodou miesta je, že tu nestretnete veľké zástupy turistov, takže pri rozhľadni sa dobre relaxuje. Vrch je ale otvorený, bez stromov a exponovaný napospas slnečným lúčom. V lete tu pred Slnkom viac-menej nemáte kde uniknúť, teda pokiaľ sa neschováte priamo v rozhľadni. Bolo by fajn tu vybudovať menší prístrešok. Nuž ale to sú len naše snové úvahy :).
Rozhľadňa samotná je postavená na vrchole trávnatého kopca menom Hájnica. Priamo pod rozhľadňou môžete využiť ohnisko a jednoduché drevené lavičky rozostavené okolo neho. Pri jednej z návštev sme tu našli i privezené konáre na podpal. Ohnisko a lavičky sme tu prvý krát našli zarastené trávou. Druhý krát bola tráva pokosená, takže ťažko povedať ako často si tu ľudia opekajú.
Kúsok východným smerom sa nachádza ešte jedno výhľadové miesto na Považie. Je to asi 150-200m od rozhľadne. Ak sa vám chce, pokojne si tam zbehnite.
Celkový pohľad na areál okolo rozhľadne na Hájnici. Chcelo by to ešte jeden prístrešok, kde by sa dalo schovať pred slnkom.
Posedenie pod rozhľadňou Hájnica. Ideálne miesto na rozjímanie.
Mierne zarastené ohnisko. Ťažko povedať či sem niekto chodí upravovať pľac v okolí ohniska.
Vrchol Hájnica 341m. Niekedy aj nízky vrch pripraví krásne zážitky.
Rozhľadňa
Rozhľadňa je nevysoká a pár drevených schodov sme vybehli ako nič. Samotný výstup po nich sa nám videl dostatočne bezpečný i pre dieťa, či staršieho turistu. Rovnako tak aj vyhliadková plošinka, na ktorú sa zmestí niekoľko pozorovateľov. Rozhľadňa Hájnica však rozhodne nepatrí k tým väčším. A to ani v blízkom okolí. Prirovnali by sme ju k rozhľadni na Žalostinej. No ani zďaleka nepripomína mohutnú rozhľadňu na blízkom Veľkom Lopeníku. Ak by sem prišlo viacero skupiniek ľudí, asi by sa museli na vyhliadke striedať.
Objekt rozhľadne je prekrytý strechou a zabezpečený zábradliami, takže poskytuje aspoň najnutnejšiu ochranu pred prípadnou nepriazňou počasia. Počas horúceho leta tieň, ktorý strecha poskytuje, istotne príde vhod. Ako sme spomínali, v okolí nie je mnoho stromov, kam by ste sa mohli pred úpekom skryť. Z vyhliadky vám nič nebráni vo výhľadoch, keďže pozorovacie otvory sú dostatočne veľké. Celkovo spĺňa rozhľadňa taký klasický štandard, na ktorý sme si pri slovenských rozhľadniach už zvykli.
Rozhľadňa Hájnica. Jedná sa o drevenú jednopodlažnú stavbu veľmi podobnú rozhľadni na vrchu Žalostiná.
Schody na rozhľadňu. Výstup na vyhliadkovú plošinu vedie po drevených schodoch, ktoré sa nám javili bezpečné.
Príjemné chvíľky na rozhľadni Hájnica. Západ slnka sa tu dá zažiť mimoriadne fotogenický.
Výhľady z Hájnice a jej okolie
K samotným výhľadom z rozhľadne Hájnica možno povedať, že sú až prekvapivo podmanivé na to, že objekt stojí len na niečo vyše tristometrovom kopci. My sme mali možnosť zažiť ich počas poludnia, ale i pri západe slnka, ktoré práve schádzalo za horizont poza masív Veľkej Javoriny. Bolo to doslova čarovné. Celá Javorina bola od západu ožiarená zachádzajúcim slnkom, ako by ju nasvecoval ten najlepší osvetľovač v dychberúcom divadle prírody.
Samotné slnko vidieť nebolo, to by sme museli prísť skôr. Na obzore sa rysoval len čierny masív Javoriny na oranžovom plátne končiaceho dňa. K nebu sa jasne týčil vysielač na jej vrchole. Pod nami si túto scenériu užívali sympatický hikeri v dôvernom dialógu s fľaškou slivovice.
Veľká Javorina na západe nás teda z večerného výhľadu zaujala asi najviac. Nebola by však natoľko vystupovala do popredia, ak by sa pod ňou nerozprestieral prekrásny, pokojný kopaničiarky kraj s množstvom rôznych políčok a ovocných stromov. Na opis atmosféry toho večera by sa azda najlepšie hodili verše slovenského spisovateľa Ivana Krasku: „pokojný večer na vŕšky padal“. Presne tak sme to zažili.
Z výhľadov ďalej určite zaujme pohľad smerom na obec Haluzice a najmä k haluzickému kostolíku. Ten uvidíte, ak sa pozriete smerom k obci, z ktorej ste práve vystúpili na rozhľadňu. Počas našej dávnejšej návštevy rozhľadne sme boli svedkami svadobnej fotografovačky, ktoré sú v ruinách tohto kostola zrejme obľúbené. Bolo zaujímavé sledovať fotografa a budúcich novomanželov z kilometer vzdialeného miesta. A tak okrem pekných výhľadov sme mali možnosť poobdivovať i nevestu v belavých šatoch. V daný deň to bola už druhá nevesta, ktorá sa v ruinách kostola fotila.
Ale späť k výhľadom. Okrem vyššie spomínaných výhľadových zaujímavostí, z objektu tiež uvidíte pohorie Považský Inovec, dedinky roztrúsené v Bošáckej doline, ale môže sa pošťastiť i pohľad na vzdialený Trenčín, prípadne neďaleký hrad Beckov. Všetko závisí od počasia a svetelných podmienok. Okolie rozhľadne, i jej samotný objekt sú pomerne fotogenické, takže ak radi fotíte istotne si stadiaľto odnesiete pekné fotky. Silným zážitkom by mohlo byť na tomto mieste strávenie hviezdnej noci.
Pohľad na Veľkú Javorinu z vrchu Hájnica. Počas výstupu k rozhľadni sa naskytajú takéto výhľady. Najkrajšie sú keď zapadá slnko.
Výhľady z rozhľadne Hájnica. Smerom na západ, k Veľkej Javorine, sa otvárajú takéto pohľady.
Severovýchodné výhľady z rozhľadne Hájnica. Napravo zaujme najmä ruina haluzického kostolíka.
Výhľad z rozhľadne na obec Haluzice. Všimnúť si môžeme starobylý kostolík a zalesnenú Haluzickú tiesňavu. Obec Haluzice má turistovi určite čo ponúknuť.
Svadobné fotenie pri kostolíku v Haluziciach. V daný deň to bolo druhé fotografovanie čo sme tu zažili.
Výhľady z rozhľadne Hájnica na Považie. Východným smerom budete mať obmedzené výhľady na údolie rieky Váh.
Hrad Beckov. Na hrad síce nie sú 100% výhľady, no s dobrým zoomom ho uvidíte veľmi zreteľne.
Rozhľadňa Hájnica v skratke
- výška rozhľadne 7,3m
- umiestnenie: vrchol kopca Hájnica 341m nad obcou Haluzice
- objekt rozhľadne vznikol ako projekt cezhraničnej spolupráce Česka a Slovenska
- celkové náklady na výstavbu: 12 626,67 EUR
Informačný štítok na rozhľadni Hájnica. Ponúka informácie o financovaní stavby.
Tipy na výlet a atraktivity v okolí
- Haluzická tiesňava - zaujímavý geomorfologický úkaz v priamo obci Haluzice
- Kostolík v Haluziciach - ruina románskeho kostolíka, jedného z najstarších na Slovensku, pochádza z 13. storočia a sú z neho dobré výhľady na Považie
- Bošácke kopanice - jedinečný kraj plný ovocných stromov a pohľadných políčok, či príjemných dediniek. Nájdete tu viacero stromov, ktoré vyhrali rôzne ocenenia.
- Rozhľadňa na Veľkom Lopeníku - mohutná rozhľadňa na hraniciach s Českom
- Hrad Beckov - ruiny hradu na Považí, lezecká lokalita
- Hrad Tematín - ruina hradu v blízkosti Piešťan, z hradu sú výborné výhľady na Považie
- Zelená voda - obľúbené miesto relaxu pri Novom Mesto nad Váhom
- Veľká Javorina - takmer tisícmetrový kopec v Bielych Karpatoch, poskytujúci pekný turistický cieľ, tesne pod vrcholom sa nachádza Holubyho chata
- Čachtický hrad - legendami opradený hrad, v súčasnosti sprístupnený zaujímavou formou, nachádza sa v krásnom prostredí Malých Karpát
- Veľký Plešivec - pomenej známy malokarpatský vrchol so skvelými výhľadmi na Považie
- Rakovský náučný chodník - bol vybudovaný pri obci Kočovce, má 9 zastávok, okrem iného i pri hrobke Rakovských, poskytuje pekné výhľady na Považie a romantické chodníčky, vhodné i pre deti, či aktívnych seniorov
- Vodná nádrž Sĺňava - vodná nádrž na Váhu, poskytujúca možnosti na kúpanie, vodné lyžovanie, vyhliadkovú plavbu loďou, či rybolov, alebo fajn možnosti na cykloturistiku v podobe cyklocesty okolo celej nádrže
- Marhát - dobrý vyhliadkový vrchol s rozhľadňou, nachádza sa v južnej časti Považského Inovca
- Veľký Inovec - tisícmetrový vrchol s rozhľadňou, tesne pod vrcholom sa nachádza Inovecká chata
- Rotunda sv. Juraja - rozkošný kostolík pod vrcholom Marhátu, ideálny cieľ na výlet pre rodinky, alebo milovníkov zastrčených pamiatok, ktoré čakajú na objavenie, pri kostolíku sa nachádza národná kultúrna pamiatka Súsošie Golgoty
Vrchol Hájnica s drevenou rozhľadňou. Pekná kombinácia ľudského výtvoru a prírody.
