Niektoré čisto turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Petrklín 587m kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad, a výstup naň tiež nie je nuda. Je to riadna strmina, a určite zaujme, hoci sa nachádza v blízkosti mimoriadne populárnej sedemstovky Vápenná.
Ako sa dostať pod kopec?
Veľký Petrklín sa nachádza nad obcou Sološnica. Sem je ideálne priviezť sa autom. Prístup je možný i autobusom, ale spoje nemajú ideálne intervaly. Preto odporúčame, pozrieť si ich dopredu a prispôsobiť tomu harmonogram túry. Samozrejme, ak by ste na autobus museli čakať po vykonanej túre, v Sološnici sa môžete príjemne usadiť v miestnej krčme, ktorá je hneď pri autobusovej zastávke.
Ak sa doveziete autom, je možné vydať sa k hornému koncu dediny po žltej značke a za posledným domom, pri vjazde do lesa odstaviť. Nachádza sa tu pomerne široká plošina. Ďalej je potom možné pokračovať po žltej značke a po modrej vystúpiť na samotný vrchol.
Výstup na vrchol Petrklína
Ak si výstup na Veľký Petrklín budete plánovať podľa mapy, hoci aj internetovej, zistíte, že naň nevedie turistická značka. My sme zistili, že vedie, ale až priamo v teréne. Ide o modro značený chodník. Na kopec, sme išli v domnení, že tu značka nie je a tak kúsok za dedinou odbáčame vpravo, do kopca, v mieste vyklčovaného svahu. Vinie sa tu náznak akejsi lesnej cesty. Smeruje priamo nahor, do kopca, kolmo na vrstevnice. Čoskoro dosiahneme zalesnený svah. Stúpame zjavným priesekom v lese. Je vodorovný. Za niekoľko málo minút sa ukáže výrazný hrebeň porastený stromami. Neskôr sa ukáže, že stúpa až k vrcholu Veľkého Petrklína a je zalesnený až po vrchol.
Tento hrebeň je naozaj strmý, ale zároveň je to jasné vodítko pre určenie smeru výstupu. Túto zimu je pokrytý snehom a šmykľavý. Pod snehom sú prekážky v podobe popadaných konárov, čo výstup znepríjemňuje. Na druhej strane však rýchlo naberáme výškové metre. Je nutné podotknúť, že toto nie je príjemný, malokarpatský, turistický chodníček. Je absolútne nevhodný na nejaký výlet rodín s malými deťmi. Pre zdatnejších môžeme odporučiť paličky, ktoré výstup istotne uľahčia.
Neskôr sa sklon svahu zmierni a pretne lesnú cestu badateľnú i na mapách. Čoskoro strmina skončí a prepájací hrebeň, zatáčajúci sa doľava vás dovedie k finálnemu výstupovému svahu, ktorý končí priamo pod vrcholovým stožiarom. Ten bol kedysi údajne signalizačným stožiarom vojenského letiska pri Kuchyni. V týchto miestach si istotne všimnete zvyšky stĺpov elektrického vedenia. Ide o klasické základové kvádre z betónu a drevené stožiare, ktoré už sú v rozklade resp. spílené. Zrejme napájali zariadenia umiestnené na stožiari. Zvyšky stĺpov vás bezpečne dovedú k vrcholu.
Záverečný, výstupový svah je strmý, s popadanými stromami. Treba pomedzi ne trochu kľučkovať. Nie je to však nič extrémne problematické. Na vrchol sa dá zo Sološnice dostať behom hodiny až hodiny a pol.
Všetku námahu z výstupu vynahradí špičkový výhľad zo stožiara na všetky svetové strany. Ale najmä na blízke sedemstovky v okolí Veľkého Petrklína - Vápennú a Vysokú. Kopec je situovaný medzi nimi a to mu dáva špecifickú výhľadovú pozíciu na tieto malokarpatské velikány. Najskôr však naň musíte vyliezť. Presnejšie na vyhliadkovú plošinu, situovanú približne uprostred stožiara. Je to asi vo výške 10m nad zemou. Na plošinku vyleziete po vcelku dobre, kovovými obručami zabezpečenom rebríku. Nie je to však nič pre menšie deti a ani osoby, ktoré trpia závraťou. Ak fúka, stožiar sa navyše mierne kýve. Pôsobí však pomerne stabilne.
Výhľad z vrchu
Výhľad z plošiny je skvelý. Sološnica je akoby o tisíc metrov nižšie. Toto zdanie zrejme spôsobuje aj rozľahlá rovina pod Karpatmi. Zo samotného vrcholu nie je žiaden výhľad, pretože ho obkolesuje vysoký les. Preto si musíte vyliezť na stožiar. Tam už je výhľad omnoho lepší. My sme však to šťastie nemali a obloha bola zatiahnutá, vrcholy kopcov boli v hmle. Videli sme akurát spomínanú Sološnicu.
Za ideálnych podmienok je z Veľkého Petrklína vidno na Vápennú a Vysokú. Kopec sa totiž nachádza priamo medzi týmito sedemstovkami. Výhľad to musí byť impozantný a neveľmi známy. Turisti totiž oveľa častejšie vystupujú na spomínané dva kopce. Tie sú prístupné príjemnejším chodníkom ako Petrklín. Výhľad, kvôli ktorému sme sem šli sa teda konal iba vo veľmi skromnej forme a vlastne sme nič nevideli. No berieme to tak, že vrch si uchoval svoje tajomstvo a čaro a donútil nás znova sa sem vydať.:)
Čo ešte možno nájsť na vrchole?
Hneď vedľa stožiara sa nachádza niečo ako minitáborisko. Je tu zriadené ohnisko, obkolesené jednoduchými lavičkami. Nad ohniskom je umiestnený mechanizmus s kovovou mriežkou, slúžiacou na opekanie a dreveným stolíkom, kde si môžete jednotlivé suroviny pohodlne rozložiť. Dalo by sa tu i núdzovo prebivakovať. Na samotnom stožiari je ďalej uchytená nádob obsahujúca vrcholovú knižku.
Zostup
Ako sa na vrchole ukázalo, vedie naň modro značený turistický chodník. Dopredu sme to nevedeli, keďže značka nie je zachytená v mapách. Preto sme sa rozhodli preskúmať ju na zostupe. Ukázalo sa, že chodník vedie po mohutnom hrebeni, ktorý sme si všimli už pri výstupe zo Sološnickej doliny. Pôvodne sme plánovali vystúpiť ním na vrchol. Takto sme si smer zamenili, ale to vôbec nevadí.
Značený chodník sa ukázal miestami rovnako strmý, ako výstupový, neznačený. Strmých úsekov je ale o niečo menej. Najskôr zostup vedie pekným hrebeňom, pomedzi zaujímavo tvarované, staré stromy. V čase nášho výstupu bola celá oblasť zasnežená a sneh nám na zostupe pekne tlmil dopad chodidiel v strmom teréne. Chodníček je značený klasickou modrobielou značkou, ale niekedy len modrým pruhom. Každopádne treba sa držať hrebeňa. Ten je dostatočne výrazný, aby ste nestratili smer ani bez značiek. Podstatou je klesnúť do Sološnickej doliny pod vami.
Na jednom mieste chodník križoval lesnú cestu. Pár metrov k nej bolo riadne strmých a naozaj nepríjemne sa zliezali. Je to zábava, no istotne sa nájdu i taký, ktorí by tu zanadávali a chodník by sa im zdal možno až nebezpečne vedený. Veru nič pre slabšie kolená. Najmä ak je rozbahnený. Záver zostupu bol už iba strmý zostup k miestu, kde sa hrebeňová značka napája na červenú značku hlavného hrebeňa Malých Karpát a žltú, smerujúcu zo Sološnice na Sklený vrch. Z tejto križovatky značiek je to do dediny už iba kúsoček.
V mieste kde končí strmé klesanie bola na strome pripevnená smerová tabuľa, tvorená zalaminovaným papierom. Ukazuje smer výstupu na Veľký Petrklín. Ak by ste výstup plánovali týmto smerom, buďte ostražití pri pochode po asfaltke zo Sološnice, aby ste neminuli odbočku vpravo do kopca. Ak využijete gps navigáciu, nebude to určite odveci.
Ak sa rozhodnete vyjsť na kopec jedným a zísť druhým hrebeňom, nemáte kde zablúdiť a spravíte si pekný okruh v nie nudnom teréne. Treba sa však pripraviť, že to nie je nič pre malé deti, alebo fyzicky menej zdatné osoby. Je to skôr taká akčnejšia prechádzka na dve-tri hodiny.
Alternatívny zostup vedie i dolinou potoka, ktorý sa nachádza v zovretí spomínaných dvoch hrebeňov. Ten je však naozaj nepríjemný, po zlom, hrboľatom teréne, plnom roztrúsených, uvoľnených kameňov a iných terénnych prekážok ako sú napríklad popadané konáre. Končí rovnako v Sološnickej doline.
Čo si pozrieť v okolí?
- Vysoká, Vápenná, Skalnatá - extrémne populárne malokarpatské sedemstovky
- Zuby Vysokej - nemenej zaujímavý ako vrchol Vysokej je i jej skalný hrebeň, tvorený obrovskými zubmi
- Malá Vápenná - dcéra Vápennej, je oveľa nižšia, no i tak sú z nej pekné výhľady
- Jaskyňa Haviareň - jaskyňa pod vrcholom Vápennej, prístupná zrejme iba s miestnymi jaskyniarmi
- Kameňolom Vajarská - obrovský kameňolom nad Rohožníkom, slúžiaci ako zdroj kameňa pre miestnu cementáreň
- Mesačná lúka - príjemná lúčka na červenej značke pod Vápennou. Je tu prameň a miniatúrne táborisko.
- Plavecký hrad - ruina s prekrásnym výhľadom na okolie
- Tri Kríže - pútnické miesto nad Pernekom s krásnym výhľadom
- Pezinská Baba - lyžiarske stredisko, s celoročne otvorenou turistickou chatou Korenný vrch
- Bobria hrádza nad vodnou nádržou v Kuchyni - zaujímavá drevená lávka nad hladinou vodnej nádrže, patrí k miestnym top atrakciám
- Vodná nádrž LozornoVodná nádrž Lozorno - priehrada, ktorá ponúka nekomerčný relax pri vode