Siná (1560 m n. m.) je vrchol severného výbežku Nízkych Tatier v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Ako jemne zelený drahokam sa podmanivo týči nad modrou hladinou Liptovskej Mary. Zelenkavý nádych spôsobujú jej strmé, trávnaté stráne.
Siná (1560 m n. m.) Osamelá hora na severe Nízkych Tatier.
Siná patrí k tým vrcholom Nízkych Tatier, ktoré ležia mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria, čo ich mierne a tak trochu neprávom znevýhodňuje v popularite. Má to svoje plusy aj mínusy. Mínusom je najmä to, že turisti ľahko prehliadnu jedno z miest s najlepšími výhľadmi v Nízkych Tatrách a tiež krásnou prírodou. Pozitívom je zase to, že vrchol nie je navštevovaný masami a tak si tu viete vychutnať pokojnú túru, ktorých čoraz viac ubúda.
Siná patrí tiež ku kopcom, kde nenájdete turistickú chatu, ani žiadne občerstvenie. Komercia sa jej zatiaľ vyhýba. My sme sa ju vybrali spoznať trochu extrémnejšou trasou z oblasti Srdiečka, cez nemenej zaujímavý bočný hrebeň Bôru, čo predstavuje ťažkú túru takmer najvyššími polohami Nízkych Tatier.
Jednosmerne predstavuje táto túra nádhernou divočinou 15 km pochodu vysokohorským terénom. V našom prípade s návratom naspäť na Srdiečko, šlo o celkovo 30 km s poriadnym prevýšením takmer 2200 výškových metrov. Túru by sme vám radi predstavili práve v tomto článku, ako inšpiráciu na zaujímavú, trochu neobvyklú trasu v Nízkych Tatrách. Je to skôr pre nadšenocov ultrabehu a dlhých prechodov v horách. Možno aj ako nápad na zaujímavý tréning v peknom prostredí.
Siná v mrakoch. Vedie k nej hrebeň Bôru.
Pohľady zo strání Sinej na prekonaný les medzi Sedlom Bôru a Sedlom Sinej. Nižšie položené lesy sú značne poničené.
Začiatok túry a parkovanie
Túru na Sinú sme začínali neobvykle na južnej strane pohoria – na Srdiečku. Dá sa tu pohodlne zaparkovať, buď na platenom parkovisku na Trangoške, alebo na zopár vhodných miestach popri asfaltke. Z Trangošky je potom potrebné vystúpať ešte kus po asfaltke až na Srdiečko. Ak si pozriete mapu, zistíte, že tesne popod asfaltku vedie súbežná trasa, kde budete mimo dosahu jazdiacich áut. Na Trangošku premávajú taktiež autobusy. Ak by ste chceli ušetriť čas v oblasti Srdiečka a Trangošky je možné sa i ubytovať.
Výstup zo Srdiečka na Kosodrevinu. Začiatok túry na Sinú.
Výstup na Sinú
Zo Srdiečka pod Dereše
Výstup na Sinú sme začali na Srdiečku využitím zjazdovky, ktorou sa dá vysúpať postupne najskôr na Chatu Kosodrevina a ďalej až tesne pod Dereše, ktoré už sa nachádzajú priamo na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Je to poriadna dávka stúpania, po zjazdovke je to však relatívne pohodlné.
Sklon je prijateľný a dá sa i pobehnúť, hoci práve ideálny trailrunningový chodníček to nie je. Trasa je plná voľných kameňov. Zjazdovka stúpa viacerými výraznými serpentínami doľava smerom k Derešom, čo je dobre viditeľné už zo Srdiečka. V zime touto trasou vystupujú skialpinisti, v lete však nie je značená.
Alternatívne môžete vystúpiť po turistickej značke vedúcej na Chopok a pri Kamennej chate sa napojiť na hlavný hrebeň. Kto by si chcel túto etapu odpustiť, môže sa na Kamennú chatu vyviezť i lanovkou, čím sa dá ušetriť až takmer dve hodiny času. Už počas úvodnej časti si budete môcť vychutnávať výhľady späť do Bystrej doliny a na masív Ďumbiera.
Hrebeň Bôru. Naša trasa k Sinej celkom napravo viedla práve ním.
Dereše – Poľana
Keď sa konečne dostanete na hlavný hrebeň značený červeno, začína sa nádherná pasáž z Derešov až po vrchol Poľana. Tento úsek prevažne klesá a vedie po naukladaných žulových blokoch. Je ideálny na beh. Ide o celkom rýchly presun až k odbočke k vrcholu Bôr.
Ak budete mať dobré počasie, užijete si tu množstvo výhľadov na Nízke Tatry a možno stretnete i kamzíky. Z výhľadov zaujme pohľad na Skalku na západe, alebo do Jasnej. Z hrebeňa zároveň dobre uvidíte hrebeň Bôru, ktorý bude vašou približovacou trasou k Sinej. Tá vám už bude z diaľky mávať na pozdrav.
Jasná z hrebeňa Bôru. Lyžiarske stredisko sa teší veľkému rozmachu.
Spätné pohľady z Bôru smerom na západ. Skalné rameno spadajúce z oblasti Poľany a turisti na ňom.
Poľana – hrebeň Bôru – Sedlo Bôru
Poľana (1890 m n. m.) je výborný vyhliadkový bod. Potešia kruhové výhľady na práve absolvovanú trasu hrebeňom i pohľad ďaleko do doliny ponad Liptov až k Veľkému Choču. Odbočením z Poľany smerom na žltú turistickú značku sa dostávate najskôr klesaním a neskôr stúpaním až na Bôr (1888 m n. m.).
Upozoňujeme, že návšteva hrebeňa Bôru je časovo obmedzená na letnú turistickú sezónu. Nádherným bočným hrebeňom vedie len úzky chodníček, kde môžu vytrvalci pobehnúť. Po oboch stranách budete mať pekný, ďaleký výhľad do hlbiny. Trošku deprimujúco pôsobia zničené lesy v širokom okolí Jasnej. Snáď sa raz príroda vzchopí a stromy dorastú.
Na chodníku cez Bôr budete ešte skôr míňať vrchol Zákľuky 1914 m n. m. a následne, po strmom zostúpení do Sedla Bôru i vrchol Havrany (1452 m n. m.). Počas nášho prechodu boli tieto miesta plné čučoriedok a brusníc. Pôsobilo to nádherne. Hlavne moria červených brusníc. Prekvapilo nás, že chodník bol zjavne často navštevovaný. Bol veľmi dobre priechodný. Zjavne ho často využívajú turisti smerujúci z resp. do Jasnej, kde sa dá spraviť okruh cez Repiská a Sedlo Poľany.
Chodníček je charakterom vysokohorský. Vedie hôľnymi prostredím, najskôr bez stromov a neskôr pásmom kosodreviny a lesa, kde sa nájdu i vyššie odskoky a schody, či nepríjemné kamene. Hodia sa tu paličky. V tomto bode je trochu nepríjemná predstava návratu a nutnosť opätovného nastúpania takmer 600 výškových metrov. Je to však trenéning pre ultrabežcov, takže inak to byť nemôže. Alternatívne by ste sa zo Sinej mohli vrátiť cez Jasnú priamo na Chopok, alebo do Sedla Poľany Fantázii sa medze nekladú, postačí si len popozerať mapu a zvoliť želaný variant.
Hrebeňom Bôru. Naskytli sa nám romantické scenérie.
Sympatický chodníček z Poľany na Bôr. Ideálny na beh.
Detail žulovej skaly na hrebeni Bôru. Podmanivá horská atmosféra s množstvom dozrievajúcich brusníc.
Sedlo Bôru – Sedlo Sinej
Už z hrebeňa Bôru sa javí ako fakt, že k Sinej bude nutné prekonať dlhšie pásmo lesa. Ťažko bolo vopred povedať, čo nás v ňom bude očakávať, takže parameter dobrodružstva zostal naplnený. Očakávali sme všetko od medveďa až po nepriechodný terén v dôsledku popadaných stromov. Obvykle sa takéto protivenstvo dá odhadnúť na základe hlásení napríklad Horskej služby, no v horách nikdy neviete, aká presne je aktuálna situácia.
Zo sedla Bôru, čo bola menšia horská čistinka resp. lúčka, sme sa teda pustili do naozaj rozprávkového lesa cez nevýrazný kopček Havrany. Ukázalo sa, že tunajší les je skôr niečo ako prales. Tento úsek bol prírodne naozaj nádherný. Stále viedol po hrebeni po dobrom chodníčku, bez obmedzení v podobe popadaných stromov. Tie sa vyskytli až tesne pred Sedlom Sinej, no nebolo to nič závažné. Okolitá divočina však stála za to. Sklon chodníka je mierne klesajúci a tak sa po ňom dá krásne bežať až do Sedla Sinej. Úsek sme prekonali rýchlejšie ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Sedlo Sinej (1301 m n. m.) je taktiež čistinkou, pričom sa v jeho blízkosti odpája žltá značka smerom k Jasnej do Repísk. Konečne sa tu však dostávate k hlavnému cieľu túry, ktorým je Siná. Tesne nad sedlom sa otvárajú výhľady na jej trávami pokryté, strmé vrcholové svahy. Príroda je tu vskutku veľmi pôvodná. Stojí za to preskúmať túto oblasť. Siná z týchto miest akoby poriadne povyrástla. Odrazu ju máte celkom slušne vysoko nad sebou.
Magický les medzi Sedlom Bôru a Sedlom Sinej. Miestami máte pocit akoby ste kráčali pralesom.
Pohľady z úbočí Sinej. V pozadí hlavný hrebeň Nízkych Tatier.
Sedlo Sinej. Dá sa z neho zostúpiť do Demänovskej doliny.
Sedlo Sinej – Siná (vrchol)
Zo Sedla Sinej je znova potrebné prepracovať sa cez fragmenty lesa zmiešané s horskými lúkami s prekrásnymi trávami. Postupne príde na stúpania na prvú výraznú skalu. Prekvapivo, našli sa i dve miesta zaistené oceľovým lanom. To sa hodilo skôr na zostupe. Napokon sme sa prepracovali až k vytúženým zelenkavým pláňam pod vrcholom Sinej, stúpanie ktorými je už za čoraz viac pribúdajúcimi výhľadmi. Záverečný úsek k vrcholu je krátky, prejdete ho rýchlo, hoci je strmý.
Skalná masa na úpätí Sinej. Zdanlivo čisto trávnatý vrchol ukrýva i takéto strminy.
Pohľad zo žltej značky k vrcholu Sinej. Zostáva prekonať posledný lesík a záverečné trávnaté svahy pod vrcholom.
Finále výstupu na Sinú. Konečne vysnívané vrcholové lúky.
Na vrchole Sinej
Vrchol Sinej vo výške 1560 m n. m. je neveľkým plochým priestranstvom, kam sa nezmestia davy turistov. Našťastie zatiaľ uniká koncentrácii más, takže si môžete vychutnať prvotriedne kruhové výhľady z neho. Na vrchole sa nachádza asi 2 m vysoký slovenský dvojkríž a dve tabule s popisom výhľadu.
Vrcholový dvojkríž na Sinej. Na vrchole sú i panely s popisom výhľadu.
Výhľady
Výhľadom dominuje pohľad na rozľahlú vodnú plochu Liptovskej Mary, nad ktorou sa rozkladajú hrebene Západných Tatier. Západnejšie výhľadu dominuje Veľký Choč. Smerom na juh je to hlavný hrebeň Nízkych Tatier a Demänovské dolina na východe. Vidno i súbežný hrebeň Krakovej hole, ktorý sme už prešli v minulosti. Ako na dlani máte zo Sinej celý Liptov a jeho sídla. Keby sme sa na našej ultratúre nemuseli náhliť, vedeli by sme si tu posedieť i dlhší čas. Za pekného počasia je tu ozaj krásne.
Výhľad zo Sinej na Liptov. V pozadí Veľký Choč.
Litovská Mara zo Sinej. Pohľady ako z lietadla.
Výhľad zo Sinej smerom k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier. Tadiaľ viedla naša trasa výstupu.
Návrat na Srdiečko
Spätná trasa na Srdiečko bola v našom prípade výzvou najmä v podobe opätovného stúpania cez hrebeň Bôru smerom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Takisto to bolo šetrenie vodou, nakoľko popri trase sme nenatrafili na žiaden prameň. Pramene by v oblasti mali byť, treba k nim však schádzať. V našom prípade sme vystačili s 1,7 l ionťáku, aj keď to bolo počas návratu rovnakou trasou mierne na hrane. V prípade núdze si viete zásoby doplniť na Kamennej chate pod Chopkom, čo však nie je celkom praktické.
Okrem stúpania na Bôr bol nepríjemný i zostup po zjazdovke z Derešov. Hoci jej sklon je relatívne mierny, nepríjemné sú najmä voľné kamene a kostrbatý terén. Na beh to nie je práve príjemné.
Spätný pohľad zo Sinej na výstupové rameno. Vedie ním žltá turistická značka.
Náročnosť
Náročnosť nami podniknutej výstupovej trasy na Sinú je v zásade extrémna. Ide o 30 km úsek s bezmála 2200 m stúpania. Celkovo nám jej prejdenie trvalo 9 hodín aj s prestávkami. Behu bolo v našom prípade minimum. Terén je náročný, vysokohorský, hoci s minimom vyslovene náročných technických častí.
Našli sa však i dva úseky zabezpečené fixnými oceľovými lanami. Sú priamo vo vrcholových častiach Sinej. Podniknutý variant túry je trasou vhodnou pre fyzicky dobre pripravených horalov s patričnými skúsenosťami.
Prekážky na ceste k Sinej. Na niekoľkých miestach bolo potrebné preliezať spadnuté stromy. Chodník je však veľmi dobre priechodný.
Fixné lano na ceste k vrcholu Sinej. Našli sa i takéto technickejšie úseky.
Druhý zafixovaný úsek na Sinej. Lano môže dobre poslúžiť najmä počas zostupu.
Výstupový chodník neďaleko vrcholu Sinej. Terén tu strmo stúpa.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Na uvedenej túre sme nenaďabili na ubytovacie zariadenia, ani prístrešky s výnimkou ubytovacích kapacít na Srdiečku, Trangoške a Kamennej chate. Prespatie na Kamennej chate môže túru výrazne urýchliť a zjednodušiť. Prespávanie vo voľnej prírode národného parku je však zakázané. Platí to i pre opekanie.
Kedy sa oplatí navštíviť lokalitu
Popisovaná túra by mohla byť pekná počas neskorého leta resp. začiatkom jesene, keď sa Nízke Tatry zaujímavo sfarbujú a kým neplatí sezónna uzávera hrebeňa Bôru. V tomto období je výhodou taktiež dlhšie trvanie dňa, čo je dôležité i pre dostatok času na stihnutie prechodu.
Záverečná etapa výstupu na Sinú. Odľahlejšie časti Nízkych Tatier sú čarovné.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Skalka – zaujímavý vrchol mimo hlavného nízkotatrasnkého hrebeňa
- Vajskovský vodopád – menej navštevovaný klenot Nízkych Tatier
- Demänovská jaskyňa Slobody – verejnosti prístupná jaskyňa v Demänovskej doline
- Krakova hoľa – vyhliadkový vrchol v severnej časti Nízkych Tatier
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.