Rovná hoľa (1723 m n. m.) patrí k tým utajenejším končinám slovenských hôr. Nachádza sa na severe ďumbierskej časti Nízkych Tatier, presnejšie na severovýchod od Ďumbiera na bočnej rázsoche hlavného hrebeňa nad obcami Nižná a Vyšná Boca.
Vrchol Rovnej hole a panoráma Tatier.
Hoci na jej vrchol vedú turistické chodníky a ponúka úžasné výhľady na Tatry, vyberie sa sem pomerne málo turistov. Aj to sú dôvody prečo sa sem vybrať. Trasu si navyše môžete nakombinovať veľmi rôznorodo.
My sme zvolili dlhší, no o to zaujímavejší variant. Na kopec sme šli z Trangošky cez Štefánikovu chatu so zakomponovaním časti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Následne sme si ozvláštnili i cestu späť chodníkom vedúcim popod hrebeň. Podarilo sa nám vychutnať si krásnu jesennú túru, ktorú by sme vám radi odporučili.
Ako sa dostať pod Rovnú hoľu a kde zaparkovať?
Rovná hoľa patrí k turistickým cieľom uprostred Slovenska. Je relatívne dobre dostupná, pretože sa nachádza neďaleko dôležitých cestných ťahov. Autom sa pod tento kopec dostanete cestou vedúcou cez Čertovicu. Môžete potom vyraziť z Vyšnej alebo Nižnej Boce. Teoreticky by ste takto mohli podniknúť i okruh po turistických a cykloznačkách vedúcich cez vrchol Rovnej hole. Existujú aj ďalšie alternatívy prístupu od severu.
My sme na výstup vyrazili z juhu, dlhšou trasou z Trangošky, kde sa dá taktiež zaparkovať na viacerých miestach bez nutnosti platenia. Ide väčšinou o odstavné plochy popri ceste na Srdiečko. K dispozícii je v tomto prípade i veľké platené parkovisko na Trangoške.
Čo sa týka Vyšnej Boce, zaparkovať by sa malo dať v ústí Starobocianskej doliny, čo sme však nepreverili na vlastnej koži. V Nižnej Boci sa parkovanie javí značne priestorovo obmedzené, no taktiež nemáme v tomto smere vlastnú skúsenosť.
Prístup do týchto obcí by mal byť možný aj klasicky autobusom. Oblasť Čertovice je hlavným ťahom, takže autobusy by sem mali jazdiť celkom hojne. Z Čertovice je výstup na Rovnú hoľu taktiež možný, hoci s výraznejším prevýšením. Na Čertovici je i dobrá možnosť na zaparkovanie.
Na Rovnú hoľu sa oplatí vybrať napríklad aj vtedy, ak ste ubytovaní na Chate M.R. Štefánika pod Ďumbierom. K prístupom možno zaradiť aj južný variant z Jarabatej cez Kumštové sedlo. Možností je naozaj mnoho, oplatí sa naštudovať si mapu a vybrať si podľa kondície a chuti.
Vrchol Rovnej hole sa dá dosiahnuť turistickými chodníkmi z viacerých východzích bodov.
Výstup na Rovnú hoľu z Trangošky
Pre výstup na Rovnú hoľu z Trangošky sme sa rozhodli z dôvodu, že sa nám trasa zdala zaujímavejšia ako výstup povedzme Starobocianskou dolinou. Tá vyzerala pomerne nezaujímavo. Takisto sa nám zdalo fajn zakomponovať do trasy viacero zaujímavostí napríklad v podobe Chaty M.R. Štefánika, kde sme sa pri návrate plánovali občerstviť. Lákadlom bolo tiež prejsť si časť hlavného hrebeňa, z ktorého je na úseku smerom k rovnej holi množstvo výborných výhľadov.
Pamätník obetiam lavíny sme míňali nad Trangoškou cestou na Rovnú hoľu.
Trangoška – Chata M.R. Štefánika
Výstup z južnej strany Nízkych Tatier z Trangošky začína výšľapom po žltej značke na Chatu M.R. Štefánika, ktorý trénovaným turistom zaberie približne hodinu a štvrť. Tam si môžete vychutnať čajík a prípadne aj prvé pekné výhľady na šíre okolie chaty. Ďalej cesta pokračuje ľahkým výstupom na Králičku, ktorá je prvým výrazným kopcom na hlavnom hrebeni na východ od chaty.
Chata M.R. Štefánika poskytuje občerstvovaciu zastávku cestou na Rovnú hoľu z Trangošky.
Na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier
Nasleduje pekná turistika po červenej značke prevažne klesajúcim hlavným hrebeňom s množstvom výhľadov na obe strany, ktorým dominuje Ďumbier na západe a v diaľke na východe vidno až po Kráľovu hoľu.
Keď zostúpite do Kumštového sedla, z hrebeňa odbočíte a ľahkým terénom zostúpite po zelenej značke až do Bocianskeho sedla. Z neho sa nám Rovná hoľa zdala veľmi blízko, no opak bol pravdou.
Čo sa týka Bocianskeho sedla, ide o celkom rozľahlú trávnatú horskú lúku, lemovanú kosodrevinou. Pri smerovníku v tomto sedle sme našli i polorozpadnutý drevený prístrešok, ktorý by v núdzi mohol poslúžiť ako skromné a trochu neisté útočisko. Vyzeral totiž, akoby sa mal pod náporom vetra, alebo snehu zosypať. Zo sedla je dobre vidno bočný hrebeň vedúci k vrcholu Rovnej hole.
Hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na Rovnú hoľu pri pohľade z oblasti vrchu Krállička.
Pohľady z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier smerom na sever cestou na Rovnú hoľu.
Kumštové sedlo. Tu sa odpájame z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier smerom na Rovnú hoľu, ktorá je na obzore celkom vpravo.
Trasa na Rovnú hoľu vedie tesne popod hrebeň na obzore.
Z Bocianskeho sedla na Rovnú hoľu
Pôvodne, pri pohľade z hlavného hrebeňa, sa nám zdalo, že zelená značka bude viesť priamo po bočnom hrebeni až na vŕšok Rovnej hole. Trochu prekvapivo viedol mierne popod hrebeň. Cestička však bola zjavne často chodená a udržiavaná. Kosodrevina bola poctivo presekaná a na rozdiel od iných bočných hrebeňov v tomto pohorí sa šlo pohodlne.
Chodníček tu v zásade kopíruje vrstevnicu s niekoľkými miernymi stúpaniami. Technicky išlo o nenáročný terén, hoci počas našej túry bol riadne vysušený. Pekne sa tu pri chôdzi prášilo. Po dažďoch sa chodník zrejme mení na kvalitné blatko.
Polorozpadnutý prístrešok v Bocianskom sedle.
Bocianske sedlo, odkiaľ začíname postupovať bočným hrebeňom smerom na Rovnú hoľu.
Na vrchole Rovnej hole a výhľady
Až tesne pod vrchol Rovnej hole sme si užívali ďalekonosné výhľady prevažne na východ, kde dominovali kopce bez stromov. O to väčšie bolo prekvapenie, keď sme sa konečne objavili na plochom a rozľahlom, trávnatom vrchole Rovnej hole. Otvorili sa nám prekrásne výhľady na Tatry.
Bočné rázsochy na severe Nízkych Tatier totiž turistu ešte väčšmi posunú do centra amfiteátru najlepších výhľadov, ktoré sa z centrálnej časti tohto pohoria naskytajú. Názov hoľa teda v tomto prípade sedí.
Rovná hoľa je z veľkej časti porastená trávou a kosodrevinou. Za výborného počasia, ktoré sme tu na jeseň vystihli sa tu dá dokonca krásne posedieť a do sýta sa kochať. Výborné je, že vás tu neutláčajú davy. Pekný je pohľad i späť k hlavnému hrebeňu, kde vidno Ďumbier.
Výhľady z hrebeňa Rovnej hole smerom na východ.
Výhľady z rovnej hole smerom na severozápad.
Rovná hoľa poskytuje výborný kruhový výhľad.
Pohľad na Vysoké Tatry z Rovnej hole.
Pohľad z Rovnej hole smerom na Ohnište a Tatry.
Pohľad z Rovnej hole na Ďumbier.
Výhľady na sever počas návratu z Rovnej hole žltou značkou, vedúcou popod hlavný hrebeň Nízkych Tatier od severu.
Návrat z Rovnej hole na Trangošku
Aby sme si aspoň mierne ozvláštnili spiatočnú cestu na Trangošku, rozhodli sme sa preskúmať návrat po žltej značke z Bocianskeho sedla popod hlavný hrebeň smerom na Králičku. Ukázalo sa že trasa je komfortná, vedúca v kosodrevine. Bola dobre schodná, zároveň sme na nej cítili chlad severnej časti Nízkych Tatier. Možno je to ideálny chodník na letné dni.
Výhľady sme mali hlavne na Jánsku dolinu s jej hornú časť s názvom Štiavnica. Chodník vedie po vrstevnici, čím sa oproti trase po hrebeni predlžuje celková vzdialenosť, no nejde o nič podstatné. V závere sa stúpanie zostrmí až kým vás nevyvedie do oblasti Králičky. Z nej už to je ľahkým terénom na Chatu M.R. Štefánika len na skok.
Na chate sa oplatí občerstviť. Nám tu vyšiel i pekný západ slnka, keďže dni sa krátili skôr. Z chaty nasleduje nie až tak príjemný zostup až na Trangošku.
Spomienky na SNP pod Ďumbierom. Guľomet pri Štefánikovej chate.
Západ slnka a Veľký Gápeľ z terasy Chaty M.R. Štefánika.
Náročnosť výstupu na Rovnú hoľu
Veľmi záleží odkiaľ sa na rovnú hoľu vyberiete a za akých podmienok. Vyslovene technické ťažkosti tu všeobecne nehrozia. Nepríjemné úseky sú medzi Trangoškou a Chatou M.R. Štefánika, prípadne pri zostupe do Kumštového sedla.
Ide najmä o skalnatý ráz chodníka, podobne ako to býva vo Vysokých Tatrách na turistických trasách. Kratšie varianty výstupu by mali zvládnuť aj deti, ktoré zvyknú chodiť na túry, na tých dlhších si prídu na svoje aj výkonnostnejší turisti.
Turistický chodník k vrcholu Rovnej hole smerom od juhu.
Vybavenie na túru
Túra na Rovnú hoľu si vyžaduje výstroj na bežnú vysokohorskú túru. Prispôsobíte si ju podľa ročného obdobia. Ak by ste šli dlhšou trasou, napríklad tou, akú sme podnikli my, veľmi sa hodia turistické paličky. Pošetria sily aj nohy najmä na zostupoch.
Túra sa dá absolvovať i v trailových teniskách s kvalitnou podrážkou. Môžte tak vyraziť relatívne na ľahko. Praje tomu i fakt, že na ceste z Trangošky je po ceste i Chata M.R. Štefánika, ktorá je otvorená celoročne.
Oplatí sa zobrať si dostatok pitiva a kalórií v podobe napríklad müssli tyčiniek. Malo by to postačovať. Orientácia nie je ťažká, no GPS aspoň v mobile, či hodinkách sa v týchto horách vždy môže hodiť.
Miesto napojenia žltej značky na červenú hrebeňovú pri návrate z Rovnej hole. Môžete si takto spraviť menší okruh, aby ste nešli po rovnakej trase.
Čo si pozrieť v okolí?
Ak si chcete vychutnať viacero pekných horských lokalít v oblasti Rovnej hole, vyplatí sa tu nejaký čas zotrvať. Možnosťou je ubytovať sa na Chate M.R. Štefánika, prípadne na Čertovici a pochodiť si klasické vrcholy ako Ďumbier, Chopok, Ohnište, alebo lahôdky ako Jaskyňa mŕtvych netopierov a mnoho ďalších cieľov, ktorými tento národný park doslova oplýva.