Keď sa zdá, že v mori hôr Slovenska už naozaj nie je čo objavovať. Keď to vyzerá, že všetky „podstatné“ turistické vrcholy už boli navštívené, oplatí sa zobrať mapu a ešte raz sa dobre pozrieť, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti. Presne takto sme si všimli vrchol Salatín. Ale nie ten západotatranský, ktorý je pomerne populárny. Vrch, o ktorom je tento článoček sa nachádza v kráľovstve Nízkych Tatier.
Salatín stojí osamotený a oddelený dolinou od hlavného hrebeňa Nízkych tatier. Práve táto poloha, výška cez 1600m a z mapy sa črtajúce možnosti kruhových výhľadov rozhodli, kam povedú naše najbližšie kroky. Prispel k tomu i fakt, vyčítaný z internetu, že ide o neprávom obchádzaný vrchol, hoci naň vedie turistická značka. Ako sa ukázalo, je to pochopiteľné, pretože vrchol sa nachádza mimo hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a nad mierne izolovanou dedinkou Liptovská Lužná. Ako vždy, aj táto minca má dve strany. Vrchol je síce málo navštevovaný, no to je zároveň predpoklad, že tu zažijete ničím nerušenú turistiku. Teda takmer ničím. Ale o tom sa už dočítate neskôr
No comment... Takto sme Salatín zažili my.
Ako k Salatínu?
Salatín, hoci leží v zapadnutej podhorskej dedinke Liptovská Lužná, je autom dobre dostupný cieľ z akejkoľvek slovenskej lokality. Neďaleko totiž prebieha jeden z hlavných cestných ťahov naprieč Slovenskom cez horský priechod Donovaly. My sme sa tu zastavili cestou po výstupe na Bystrú.
Pred absolvovaním Salatínu sme potrebovali niekde prespať a napokon sme zvolili desať km vzdialené, trávnato-štrkové parkovisko na Donovaloch, priamo pri hlavnej ceste. Na tráve sa pod širákom spalo dobre a k tomu nám hrala živá kapela klasické odrhovačky, odkiaľsi z neďalekého podniku.
Možnosti prenocovania v priamo v Lužnej sme nepoznali. Na internete bola spomínaná istá turistická ubytovňa, ale my sme chceli prespať skôr dakde na horskej lúke. Žiaľ dorazili sme sem za tmy a žiadne lúky vidno nebolo, tak sme šli na Donovaly, aby sme ráno zistili, aké nekonečné lúky sa v okolí Lužnej rozkladajú. Ak sem teda dorazíte skôr, za vidna, isto nájdete vhodné miesto na bivak, alebo spomínanú turistickú ubytovňu. Večer sme sa ešte najedli v akomsi motoreste v susednej obci Liptovská Osada. Jedlo bolo priemerné, ale zato obsluha neskutočne rýchla.
Čo sa týka nocľahu, cestou na Salatín po červenej značke sme objavili ešte postarší senník, kde by bolo možné skloniť hlavu pod menšou strieškou, vhodnou minimálne pre dve osoby. Senník sa , vzhľadom na pokročilú nočnú hodinu, nachádzal trochu „od ruky“, hoci priamo na výstupovej trase. Prespali sme teda na Donovaloch a ráno sme sa iba spustili dolu kopcom do Liptovskej Lužnej, čo nám zabralo iba zopár minút jazdy autom.
Senník v doline. Kúsok za Liptovskou Lužnou je tento senník. Situovaný je priamo pri značenej trase. Vzadu je strieška, pod ktorou by sa dalo núdzovo prespať.
Noc pred výstupom. Potme sme v Liptovskej Lužnej nenašli žiadne vhodné miesto na nocľah. Tak sme „rozbili“ núdzový bivak na Donovaloch. Tie sú len 10km od východzieho bodu túry na Salatín.
Výstup
Z Liptovskej Lužnej vedie na Salatín červená turistická značka. Výstup je možný i z Ludrovej, alebo dedinky Železné. Z tejto obce je možné značenými chodníčkami prejsť až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Hrebeň je dobre viditeľný i z Liptovskej Lužnej, a vedie z tadiaľto značka priamo naň.
Na Salatín sme vystupovali červenou značkou, pričom výstup začína pozvoľna stúpajúcou asfaltkou, ktorá sa neskôr mení na kamenistú lesnú cestu. Pri rozhraní asfaltky a lesnej cesty je značka umiestnená mierne nešikovne, na strome pri potoku Ráztočná. Spolu s vyšliapaným chodníčkom smerom k potoku, navodzuje dojem, že je potrebné prekročiť vodnú prekážku a pokračovať medzi smreky. Spravili sme túto chybu, ale trasa sa nám po chvíli prestala páčiť a kontrola cez gps potvrdila, že sme mierne zakufrovali. Správna cesta vedie totiž stále rovno hore dolinou, až do Ráztockého sedla.
Dolinou k Salatínu. Takáto cesta vedie až takmer do Ráztockého sedla. Salatín zatiaľ nevidno.
Ráztocké sedlo. Absolútne opustené miesto slovenských hôr.
Trasa do sedla je veľmi príjemná, krajinársky pomenej zaujímavá, ale stúpa iba veľmi postupne. Skôr ide o naberanie kilometrov. Celkovo je to k vrcholu 7km a približne 900m stúpania. To pravé stúpanie začína až z Ráztockého sedla. Čo do kochania sa, najzaujímavejšie časti výstupu začínajú práve v okolí sedla. Samotné sedlo je tvorené peknou horskou lúčkou so smerovníkom, kde by bol aj núdzový bivak veľmi príjemný.
Z Ráztockého sedla, kde je možné sa veľmi príjemne rozvaliť a podriemať si, už chodník stúpa naozaj strmo k vrcholu Salatína vo výške 1630m. Chodník je úzky, pokrytý šotolinou a vinie sa vysokou horskou trávou, najskôr lesom, neskôr v objatí kosodreviny. Postupne sa však otvárajú výhľady a tak cesta ubieha príjemne. My sme si privstali, takže nám na kokosy ešte nepáli letné slnko. Celkovo by mal výstup z dediny trvať 3 hodiny.
Naša hora. Z Ráztockého sedla sa konečne naskytá pohľad na opustenú nízkotatranskú horu Saltín.
Stúpanie. Stúpanie vám spríjemňujú takéto výhľady na dolinu, ktorou ste pred chvíľkou kráčali. A okrem toho nikto-nikde.
Oblasť vrcholu
Znenazdajky nás priamo na chodníku prekvapil smerovník s tabuľkou vrcholu, ale bolo zrejmé, že to ešte nie je vrchol. Toto miesto bolo ukryté v kosodrevine a výhľady neboli žiadne. Rozhodli sme sa preto ešte stúpať priamo ďalej chodníkom, ktorý stále stúpal. Asi minúta chôdze a uzreli sme očakávané miesto. Skutočný vrchol Salatína.
Tu už sa otvárali grandiózne výhľady na všetky strany. Bočné hrebene Nízkych Tatier sa odtiaľto javili ako nekonečný počet rovnobežných vĺn. Všade naokolo bolo vidno podstatné horstvá Slovenska. A nikto nikde, iba my. V pokoji sa tak dala vychutnať tunajšia atmosféra. Užívali sme výhľadov a nakoľko času bolo ešte neúrekom, rozhodli sme sa preskúmať niekoľko ďalších sto metrov červenej značky smerom do Ludrovej.
Salatín - vrchol 1630m. Takto vyzerá vrchol Salatína. Napíšte niečo do vrcholovej knižky. My by sme mohli spomenúť náš stret s vretenicou v týchto miestach.
Museli sme sa najskôr vrátiť k miestu, ktoré bolo označené vrcholovou tabuľkou. Červená značka pokračuje prudko vľavo. A tak sme po nej vykročili za ďalšími výhľadmi a tu sa to stalo. Odrazu na mňa spadla kamarátka vyplašená vretenicou. Vretenica si to šinula priamo naprieč chodníčkom. Asi sme ju vyplašili a tak len rýchlo zmizla v kosodrevine. Svah bol na slnku, zrejme sa tu vyhrievala. Čoskoro už kráčame v opačnom garde a rozoberáme, čo sa všetko mohlo stať. Medveďa sme očakávali celú noc, ale hada v týchto miestach veru nie. Čierna kľukatá čiara na jeho chrbte potvrdzovala o čo presne šlo.
Nakoniec sme prišli k miestu približne 5 minút pod vrcholom s dobrým výhľadom na Liptovskú Lužnú a nízkotatranský hrebeň nad ňou. Odtiaľto už značka prudko klesala a tak sme to stočili naspäť rovnakou cestou do dediny. Počas zostupu sme sa snažili plašiť potenciálne hady paličkami. Akcia tak dostala ihneď zaujímavejší a zároveň pamätnejší charakter :). Cesta späť však bola nebezpečnejšia skôr kvôli nepríjemnému sklonu svahu a chôdzi po šmykľavej, drobnej šotoline.
Salatínska vyhliadka. Zo Salatína budete mať neošúchané a málo známe výhľady na Slovensko.
Veľký Choč 1608m. Slávna dominanta nad Ružomberkom. Zo Salatína je na tento kopec takýto pohľad.
Záverom
Výstup na Salatín je vhodný ako kratšia túra, ak je pomenej času, hoci stále ide o trojhodinový výšľap. Pohľad z vrcholu ponúka neobvyklé a neošúchané pozorovanie hlavných pohorí Slovenska i hrebeňa Nízkych Tatier, ktorých je Salatín súčasťou.
Výstup môžete spojiť napríklad s kúpaním sa v prírodnej minerálnej Kadi v Liptovskom Jáne, ktoré je úplne bezplatné a ulahodí vašim kĺbom. Ak sa vyberiete na Salatín, pravdepodobne budete celý čas osamotení a vychutnáte si tak pokoj v prírode.
Spätný pohľad na Salatín. Na fotke sa zdá kopec pomerne oblý. Výstup je ale riadne strmý.
Atraktivity v okolí
- Kaďa v Liptovskom Jáne - kúpanie v prírodnej Kadi, prehliadka obce s veľkým množstvom historických kaštieľov.
- Lúčky - kúpanie v prírodnom termálnom jazierku, ktoré má teplotu nad 30stupňov Celzia
- Stanišovská jaskyňa - prehliadka menej známej a nekomerčne ladenej jaskyne v Jánskej doline
- Donovaly - klasické stredisko dovolenky na Slovensku, najmä lyžovania
- Salaš Krajinka - výborné miesto pri Ružomberku pre zasýtenie brucha, spojené s prehliadkou chovu domácich zvierat
- Demänovská dolina - možnosť navštíviť tunajšie jaskyne
- Jánska dolina - jej prechod až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier je považovaný za jednu z najkrajších akcií, ktorá sa ponúka v tunajšej oblasti
More bočných hrebeňov. Až na Salatíne si uvedomíme, koľko bočných rázsoch majú Nízke Tatry.
