Zaujímavým tipom pre všetkých fanúšikov rozhľadní je bývalá vojenská veža pri obci Kostolište. Rozhľadňa predstavuje vyhliadkovú vežu železnej konštrukcie, ktorá pôvodne nebola stavaná pre verejné využitie, ale vojenské účely. Tomu zodpovedá aj jej stav. Preto ak chcete rozhľadňu pri Kostolišti navštíviť, pripravte sa na menšiu dávku adrenalínu pri výstupe na ňu! Je to daň, ktorú musíte zaplatiť za výhľady z tejto veže.
Bývalých vojenských pozorovateľní, ktoré sú dnes prístupné vo forme rozhľadní je na Slovensku viacero a sú v rôznom stave. Táto pôsobí „relatívne“ bezpečne a je dobre priechodná po klasickom železnom rebríku. Ten je chránený kruhovou konštrukciou. Takisto sú chránené aj medziposchodia a vyhliadková plošina.
Rozhľadňa sa týči ponad koruny listnatých a borovicových stromov. Preto z nej budete mať bezproblémový 360 stupňový rozhľad do šíreho okolia. Návštevu vojenskej rozhľadne môžeme odporučiť všetkým, čo majú radi výhľady. Podmienkou je, nemať problémy s výškami a mať aspoň trochu fyzickej kondície, keďže vyliezť hore je tak trochu zaberák. Naopak na rozhľadňu radšej neberte malé deti a ľudí s panickým strachom z výšok.
Bývalá vojenská veža pri Kostolišti. Rozhľadňa je ukrytá v lese neďaleko hlavnej cesty. Má výšku približne 30m.
Západ slnka. Rozhľadňu sme mali to šťastie navštíviť práve počas západu slnka.
K rozhľadni
Rozhľadňa má bezproblémovú dostupnosť a od hlavnej cesty ste tu doslova za minútku. Vrchnú časť vyhliadkovej veže je vidieť už z cesty, ktorá vedie z Malaciek, cez Kostolište, smerom na Gajary. Ak ste sa sem vybrali, tak medzi Kostolišťom a Gajarmi je lesík. Zhruba v jeho polovici je pri ceste závora, za ktorou je rozhľadňa. Pred závorou sa dá zaparkovať. Priestor tu je pre maximálne 2 autá.
Čo nás pri vystúpení z auta prekvapilo, bol smrad, ktorý bol slušne cítiť. Na zemi bol porozhadzovaný bordel všakovakého druhu, vrátane fľašiek od alkoholu. Pravdepodobne si tu z času na čas robia párty nevychovaní ľudia. Po miernom pohoršení sme sa vybrali k samotnej rozhľadni. Tá je pár desiatok metrov od závory, kde sme parkovali.
Cesta medzi Gajarmi a Kostolišťom. Touto cestou sa dostanete k rozhľadni. Zhruba v polovici lesa, ktorým cesta vedie je závora za ktorou sa rozhľadňa nachádza.
Rozhľadňa
Bývalá vojenská pozorovateľná bola postavená v lesíku v časti Vŕšok, medzi obcou Kostolište a Gajary. Dnes slúži ako rozhľadňa, na ktorú sa môžete vybrať na vlastné riziko. O jej výške sme sa na internete nič nedozvedeli, ale „okometricky“ usudzujeme, že by mohla mať tak 25-30 metrov. Naše GPS ukazovalo pod rozhľadňou výšku cca 161m a na rozhľadni 190m nad morom, takže tých 30 metrov môže byť vcelku reálnych.
Železná konštrukcia rozhľadne je zapustená do betónového bloku, čim sa zaručuje jej stabilita. Na vrchol sa dostanete klasicky po kolmom rebríku. Má niekoľko medziposchodí. Všetky sú chránené zábradlím, takže z nich nevypadnete. Ak ste sa pri výstupe zadýchali, môžete si na medziposchodiach odpočinúť.
Konštrukcia rozhľadne. Rozhľadňa má kovovú konštrukciu, ktorá je pribitá na betónový podklad.
Nejvrchnejšie poschodie je zhora kryté strieškou. Celé je chránené kruhovými kovovými zábranami, takže vypadnúť z hora by bolo skôr umenie. Vo východnej časti je však otvor, ktorý je od pása hore nechránený. Možno kvôli lepší výhľadom. Ak ste pri ňom, dávajte si väčší pozor.
Prvé čo ma po výstupe na vrchol zaujalo boli vtipné pseudolavičky na sedenie. Na jednu z nich som si hneď sadol, pretože keď som vyšiel hore, vrch rozhľadne sa dosť rozkýval. Tak som počkal kým sa kývanie upokojí a medzitým som vytiahol fotoaparát z brašne. Našťastie nefúkal silný vietor, takže na vrchu to nebolo až tak nepríjemné. Nepríjemnejšie sa možno cítila kamarátka, ktorá čakala dole a už len pri pohľade na výšku rozhľadne sa jej zatočila hlava :)
Čas ísť domov.. Iná cesta nevedie, len si rozhľadňu poctivo zliezť. Dole to však ide jednoduchšie ako hore.
Vyhliadka
Vzhľadom na to, že pozorovateľňa bola vybudovaná na nížine, čakajte viac-menej nížinné výhľady. Žiadne idylické výhľady na hornatý terén. Skôr ako na kopce, uvidíte na vrcholky stromov okolitého lesa. Je však možné dovidieť na siluetu pahorkov Malých Karpát, ktoré zočíte pri pohľade smerom na východ. Lepšie viditeľné týmto smerom sú neďaleké Malacky a priľahlá dedinka Kostolište. Zorné pole potom dopĺňa zrejme ďalšia veža-vysielač, postavená blízko rozhľadne.
Pohľad smerom na východ. Pri rozhľadni sa nachádza ďalší vežovitý objekt. Ťažko povedať či sa jedná o vysielač, či nejakú mernú stanicu. V pozadí si môžete všimnúť obec Kostolište, mesto Malacky a kopce Malých Karpát.
Ak sa otočíte na západ bez väčších problémov uvidíte až do Rakúska, čomu nasvedčuje množstvo veterných elektrární, týčiacich sa nad horizontom. Pri západe slnka to pôsobí skutočne úchvatne. Našťastie sme tu boli práve v tomto čase, takže sa nám podarilo zachytiť na fotkách posledné lúče slnka. Pohľad na západ ďalej dopĺňajú políčka smerom na obec Gajary, ktorá leží pri hranici s Rakúskom a les v okolí rozhľadne. Južné a severné výhľady až také zaujímavé neboli, vzhľadom na to že je vidieť len okolitý les.
Výhľady smerom na západ. Všimnúť si môžete neďalekú dedinku Gajary. Za ňou, sú na horizonte veterné elektrárne. Ale to sa už nachádzate v Rakúsku.
Bezpečnosť
Hoci je rozhľadňa na svoju výšku vcelku tenká, pôsobí pevným dojmom. Čím však idete vyššie, tým je konštrukcia labilnejšia. Najviac to cítiť na najvyššom poschodí ak sa tu prechádzate z jednej strany na druhú. Ak fúka vietor je to ešte horšie. Počas bezvetria, alebo slabého vetríka by s tým však nemal byť až taký problém. Zvládol som to aj ja - a to som v tom čase bral tabletky kvôli poruche rovnováhy, ktorú mi diagnostikovali začiatkom roka :(.
Na vrchole je určite lepšie, ak sa tam nezdržuje príliš veľa ľudí. Najlepšie tak 1-2. Pokiaľ je Vás viacej, je dobré, ak niekto počká na spodnejšom poschodí. Čim je hore viac ľudí, tým má veža tendenciu sa viac kývať, čo potom trochu kazí dojem z vyhliadky, keď vašou hlavnou starosťou je vyvažovanie rovnováhy.
Čo sa týka samotného šplhania hore po rebríku, tak pokiaľ človek nemá vyslovene veľkú nadváhu a neťahá so sebou veľký batoh, mal by to zvládnuť. Ku koncu sa aj vcelku zapotíte, hlavne keď nemáte kondičku a pravidelne necvičíte. Dole sa ide o niečo lepšie. Na môj vkus boli stupne na rebríku príliš blízko nad sebou, tak som si narobil z výstupu a zostupu rozhľadňou vcelku slušné modriny na nohách. Ale tak aspoň som mal príjemnú spomienku :).
Pohľad smerom nahor. Takto to vyzerá, keď pristúpite k rebríku. Ten je dookola chránený konštrukciou, čo zvyšuje bezpečnosť. Naopak liezť tu s veľkým batohom nie je moc dobrý nápad.
Zaujímavosti v okolí
- Zariadenia na ťažbu ropy pri Gajaroch – v okolí Gajar je viacero ťažobných zariadení, niektoré sú dokonca aj fotogenické :)
- Malacky – záhoracké mesto s niekoľkými zaujímavosťami, ktoré sa oplatí navštíviť
- Rohožník – okrem cementárne tu nájdete Rohožnícke rybníky a súkromnú prírodnú rezerváciu Konopiská
- Bobria hrádza v Kuchyni – vodná nádrž cez ktorú bola vybudovaná drevená lávka. Nájdete tu aj náučný chodník
- Rudava – rekreačné stredisko v blízkosti Malých Levárov
- Veľké Leváre – väčšia obec na sever od rozhľadne s viacerými historickými pamiatkami
Nie každému sa chcelo hore :) A takýto je zas pohľad z vrchu na dol.
