Turniansky hrad sa nachádza nad obcou Turňa nad Bodvou na krasovom vrchu, ktorý je súčasťou Zádielskej planiny v pohorí Slovenský kras. Hrad bol postavený v polovici 14. Storočia, hoci podľa viacerých zdrojov pochádza už z polovice 13. storočia. Mal ochraňovať cestu vedúcu z Gemera na Spiš. Dnes z hradu ostali len ruiny. Zachované sú však múry niektorých objektov (ako napr. bašty, múry opevnenia, paláca alebo veže).
Turniansky hrad. Pohľad na jednu z hradných stien. V pozadí vidieť zvyšky hranolovej veže.
Výlet na hrad je vcelku milým spestrením ak ste boli pozrieť do Zádielskej tiesňavy, ktorá je zrejme najväčším lákadlom v širšom okolí. My sme spojili návštevu hradu s výletom do Zádielskej tiesňavy, keďže Turňa nad Bodvou leží hneď vedľa obce Zádiel. Následne sme navštívili aj Hájske vodopády, či obec Háj, takže Turniansky hrad bol našou medzizastávkou.
Ak ste sa však rozhodli ísť len na hrad, tak potom tento krátky výletík je vhodný určite pre všetky vekové kategórie. Niektorí to zvládnu pomalšie, iní rýchlejšie, avšak nie je to žiadna „adrenalínovka“. Na cestu si rezervujte približne 30 minút, na obhliadku hradu ďalších 20-30 minút. Po príchode na hrad sa však treba pripraviť na to, že nemusí byť udržiavaný a môže byť zarastený trávou (i keď sa organizujú občasné brigády na jeho čistenie).
Ako sa dostať na hrad?
Zrúcanina Turnianskeho hradu je veľmi dobre dostupná. Pohodlne sa sem dostanete z obce Turňa nad Bodvou. Ďalšou alternatívou je spraviť si výlet z obce Háj po žltej značke. Pre viac akčných ľudí je aj možnosť spraviť si túru zo Zádielskej doliny. Vedie sem modrá turistická značka. Väčšina trasy potom vedie k hradu v podstate po hrebeni Zádielskej planiny.
Na začiatku obce Turňa nad Bodvou v smere od Zádielu je pomerne veľké parkovisko s motorestom, z kade je asi najrýchlejší prístup na hrad. Tu môžete zaparkovať auto, prípadne si skočiť do reštaurácie, kde robia dobré bryndzové halušky (údajne ručne robené a nie kupované ako polotovar). Na zrúcaninu hradu to už je potom len nejakých 20-30 minút cesty pešo.
Z parkoviska vyrazíte po cestičke smerom na východ a po pár minútach chôdze uvidíte modrú značku. Treba byť však v ostražitosti a túto značku neprešvihnúť. Následne sa vyberiete na menšiu šlapačku do kopca. Miniete zopár záhrad, nejaké tie kroviny, až sa dostanete na odlesnený Turniansky hradný vrch a akoby po vrstevnici podídete hrad v podstate až k vchodu. Z tejto časti cesty je aj pekný výhľad do okolia. Povrch je kamenistý a skalnatý, tak si treba v prípade dažďa dávať väčší pozor. Po chvíľke dorazíte k informačnej tabuli a to ste už pomaly na hrade.
Turniansky hradný vrch. Hrad Turňa leží na hradnom vrchu, ktorý je zároveň aj národnou prírodnou rezerváciou. Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov.
Pred hradom. Ako to už býva zvykom, pred vstupom nájdete informačnú tabuľu s informáciami o Turnianskom hrade - v slovenskom ale i maďarskom jazyku.
Na hrade
Po príchode na hrad Vás asi prekvapí to, že nie je príliš udržiavaný. Nie je to síce najhoršie, ale ani nie najlepšie. V čase našej návštevy (jún 2015) bol hrad totiž vcelku slušne zarastený, chodiť sa dalo len po úzkych chodníčkoch, ktoré lemovali kroviny a vysoké trávy. Hrad by si určite zaslúžil o niečo lepšiu starostlivosť. Našťastie sme tu nevedeli porozhadzované odpadky, ako to občas býva, takže to bolo pozitívne zistenie.
Ďalším pozitívom je to, že sa tu robia dobrovoľné brigády na čistenie hradu, čo je výborná správa nie len pre návštevníkov, ale aj pre hrad samotný. Vzniklo dokonca Združenie na záchranu Turnianskeho hradu, nájsť ho môžete na facebooku, kde sa dozviete viac informácií. Držme teda dobrovoľníkom palce, nech sa im darí tento inak pekný hrad zveľaďovať :)
Po prechádzke ruinami zistíte, že z pôvodného hradu tu už ostali len fragmenty pôvodných stien, veží a bášt. Hrad Turňa je vcelku rozľahlý, avšak nepôsobí kompaktným dojmom ako je tomu pri zachovalejších zrúcaninách hradov. Z hradu sa zachoval hradný múr, ktorý bol súčasťou gotického paláca. Zachované ostali aj niektoré bašty. Čiastočne zachovaná ostala aj hradná veža, ktorá je dominantou zrúcaniny. Výrazným objektom je aj bastión, so širokými múrmi a stenami, ktorý bol postavený smerom na severo-západ. Dá sa po ňom aj poprechádzať a môžete sa popozerať po okolitej krajine, keďže je z tade veľmi dobrý výhľad.
Z hradu je pekný výhľad v podstate na všetky svetové strany. Uvidíte tak do šíreho okolia, na Turniansku a Košickú kotlinu, či Hájsku dolinu. Môžete sa z výšky pozrieť na neďaleké obce Háj a Turňa nad Bodvou. Pekný výhľad je aj na planiny Slovenského krasu a keď sa pozriete smerom na juh, bez problémov uvidíte až do Maďarska.
Vnútro hradu. V čase nášho príchodu boli ruiny hradu priechodné. Sú tu vyšľapané cestičky. Je však vidieť že ak sa hrad dlhšiu dobu neudržiava, môže vcelku rýchlo zarásť trávou a kríkmi.
Múry hradného paláca. V minulosti na tomto mieste stál palác. Zachovala sa z neho aspoň táto jedna stena.
Z histórie Turnianskeho hradu
Výstavba hradu sa datuje od roku 1357, keď na jeho stavbu dostala povolenie rodina Tornayovcov. Vznik hradu však niektorí udávajú už od 13.storočia a v roku 1357 malo ísť len o jeho prestavbu, keď sa hrad rozšíril o gotický palác.
Neskôr hrad prešiel rukami viacerých správcov. V roku 1448 bol obsadený vojskami Jána Jiskru, ktorý bol z tade neskôr vyhnaný. V roku 1476 získal Turniansky hrad Imrich Zápoľský, ktorému patril až do roku 1534. Následne prišlo obdobie striedania viacerých majiteľov, pričom hrad v tom čase mal významnú strategickú funkciu, ako ochrana pred tureckými vojskami.
Hrad bol viackrát podrobený ťažkým skúškam a útokom, až napokon skončil v tureckých rukách. V období od 1678 – 1685 počas stavovských povstaní bol hrad niekoľkokrát dobytý a to striedavo buď povstalcami, alebo cisárskymi vojskami. Vojenská funkcia hradu napokon skončila, keď cisársky generál Schultz dal zbúrať opevnenie. Vďaka čiastočným opravám sa v ňom potom využívali len niektoré obytné budovy. Napriek tomu hrad pomaly začal chátrať.
V roku 1848 počas národnooslobodzovacieho boja vypukol na hrade požiar v dôsledku nepozornosti ubytovaných vojakov, ktorí tu v tom čase sídlili. Od vtedy ostali z Turnianskeho hradu len ruiny. Trpký osud hradu dokonali nemeckú vojaci, ktorí z tade počas II. svetovej vojny ostreľovali cestu vedúcu do Košíc. Hrad tak prišiel o viacero pozostalých múrov.
Hradná veža. Najstaršie jadro Turnianskej zrúcaniny - hranolová hradná veža. Resp. to čo z nej ostalo..
Turniansky hradný vrch – národná prírodná rezervácia
Ruiny hradu Turňa ležia na hradnom vrchu, ktorý je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Turniansky hradný vrch (od roku 1964). V rezervácii s rozlohou 13,78 hektárov sa nachádza veľa vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Územie je dokonca považované za jedno z najvzácnejších floristických lokalít nielen na Slovensku ale v celej strednej Európe. V areáli rezervácie sa nachádza vzácna rastlina rumenica turnianska (onosma tornensis) – ide o svetový unikát – endemit, ktorý sa nenachádza nikde inde na svete, len na tomto území.
Keďže je územie Turnianskeho hradu súčasťou prírodnej rezervácie, je zakázané tu vykonávať niektoré činnosti. Tak napríklad je zakázané trhať či zbierať rastliny, prípadne živočíchy. Nemali by ste sa pohybovať mimo značených turistických chodníkov, rozkladať oheň prípadne tu púšťať psov a iné domáce zvieratá.
Na hrade ale aj v jeho okolí nájdete mnoho zaujímavých kvietkov rôznych farieb a tvarov
Okolie hradu
Ruiny hradu Turňa ležia v turisticky veľmi zaujímavej oblasti Slovenského krasu. Najväčším lákadlom je asi neďaleká Zádielská dolina a okolité planiny Slovenského krasu. Do Zádielskej doliny sa dostanete ak pôjdete z Turnianskeho hradu po modrej značke (približne za 2-3 hodiny ste tam). Prípadne môžete ísť autom do obce Zádiel a do Zádielskej doliny sa dostanete omnoho rýchlejšie.
Veľmi pekným tipom na výlet je aj návšteva obce Háj, v ktorej sa nachádza niekoľko metrová socha Anjela na miestnom cintoríne. Socha bola použitá ako rekvizita vo filme Za nepriateľskou líniou a po skončení natáčania filmu bola privezená práve sem.
Pár kilometrov za obcou Háj sa nachádzajú Hájske vodopády. Je ich niekoľko a oplatí sa ich všetky poobzerať. Nachádzajú sa popri hlavnej ceste, takže sú veľmi dobre dostupné. Oplatí sa ich však navštíviť, keď je v miestnej riečke viac vody, vtedy sú vodopády výdatnejšie – napríklad na jar, keď sa topí sneh.
