Vysoká pec pri obci Sirk, v časti Červeňany, ležiaca južne od mesta Revúca v Turskej doline, je významnou technickou pamiatkou z čias živého baníctva na Gemeri. Predstavovala hutnícky symbol železorudného baníctva tohto regiónu. Spracovávala železnú rudu z okolitých baní v oblasti Železníka v období koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Táto vysoká pec je rozhodne objekt, ktorý zaujme. Či už absolútnou odľahlosťou od civilizácie, ako aj rozmermi. No nechýba ani zaujímavý kus banskej histórie tejto pece. Baníckou históriou je celá oblasť Gemera pútavo prepletená, a málokto o nej vie, keďže v súčasnosti tu kedysi rušné banícke lokality pôsobia doslova ako mestá duchov. Návštevu pece v Červeňanoch odporúčame. Je súčasťou zabudnutej minulosti, ktorá výrazne formovala ďalší vývoj Slovenska.
Ako sa dostať k vysokej peci v Červeňanoch
Vysoká pec v Červeňanoch pri Sirku sa nachádza v súčasnosti v dosť vyľudnenej oblasti, hoci kedysi tu bola situovaná bujná priemyselná aktivita. Súčasnej situácii zodpovedá i stav dopravy. Vedú sem len asfaltky a tak môžete využiť autobusovú dopravu z väčších miest ako je napríklad Revúca, Tisovec, Hnúšťa, Rimavská Sobota, či Tornaľa. Ak chcete ísť pozrieť len pec, asi najpraktickejšie bude dopraviť sa sem autom.
Z pohľadu dopravy autom k vysokej peci v Červeňanoch je však taktiež o čom písať. Rozhodne nečakajte úplne pohodlný prístup. Najlepšie bude prísť sem z Jelšavy alebo Lubeníka pri Revúcej. Aspoň tieto cesty sa nám podarilo preskúmať. Dali by sa prejsť i na bicykli, no okrem krásnej lesnato-lúčnej krajiny sa pripravte i na riadne stúpania. Spomínané cesty sú prijateľnej kvality. Dokonca sa nájdu i celkom nové úseky. Pripravte sa však na množstvo zákrut, najmä ak idete v smere od Revúcej. To nemusí byť každému úplne po chuti.
Z hľadiska turistiky sa pec nachádza na Európskej železnej ceste a zároveň Slovenskej banskej ceste a tak môže byť fajn vybrať sa sem i na pešie potulky. K peci vedie zelená turistická značka zo Sirku aj Rákoša. Horskú cestu medzi Železníkom a Revúcou sme čiastočne preskúmali na spiatočnej ceste zo Sirku. Autom sa nám však hneď od prvých metrov zdala mierne samovražedná. Bola vo veľmi zlom stave a radšej sme sa napokon vydali zo Železníka do Lubeníka. Možno na horskom bicykli, alebo terénnym autom by to zdatným cyklistom a odvážnejším šoférom šlo.
Cesty z Jelšavy a Lubeníka sú v dobrom stave, no riadne strmé a v zime to tu musí byť taktiež poriadna zábava. Parkovanie pri peci v Červeňanoch problematické nebolo, parkovisko tu však neočakávajte. Stojí sa, kde sa dá. Vďaka minimálnemu počtu návštevníkov by nemal byť problém zaparkovať. Pokojne môžete zaparkovať priamo pri peci, zákaz vjazdu sme si tu nikde nevšimli.
Pri vysokej peci
Samotná vysoká pec v Červeňanoch má výšku približne 14m a je vybudovaná z kameňa na štvorcovom pôdoryse 4x4m. Na kockovitej základni je vybudované komínovité teleso, ktoré sa kedysi plnilo vsázdkou. Určite si na nej všimnete množstvo rôznych otvorov, ktoré slúžili jednak na vsádzku tvorenú predovšetkým dreveným uhlím produkovaným, v okolitých lesoch, a železom z tunajších baní. Ďalšie otvory privádzali do pece vzduch a iné slúžili na odvod trosky a surového železa.
Hotové železo bolo odvážané povozmi na železnicu v Tornali. Pec je v dobrom stave, zjavne udržiavaná, rovnako ako bezprostredné okolie. To je tvorené trávnatými plochami a veľmi skromným osídlením v okolí. všimli sme si tu i zopár stálych obyvateľov, no nič také ako bufet, či reštauráciu sme si tu nevšimli. Poteší menší drevený prístrešok, ktorý tu bol nedávno vybudovaný aj spolu s lavicami a stolom, ako aj samostatne stojaca lavička. Tá však nie je prekrytá strechou. Pri peci sa dá načerpať poznatky o histórii miestneho tavenia z infotabule. Okrem pece tú nenájdete žiadne ďalšie zaujímavosti či výhľady, keďže je učupená medzi kopčekmi. Pec tak tvorí hlavnú atraktivitu.
Zaujímavosti
Vysoká pec v Červeňanoch aj svojou mohutnosťou predstavuje jeden zo symbolov zašlej slávy tzv. železnej stolice Uhorska, ako kedysi Gemer zvykli nazývať. Široká oblasť bola ideálna na budovanie baníctva. Bohaté ložiská železa, lesy plné dreva, vhodného na pálenie dreveného uhlia, množstvo vodných tokov. To všetko prialo budovaniu baní, hút a hámrov.
Pec v Červeňanoch bola postavená v medzi rokmi 1874 – 1875. Vybudovala ju Hrlicko tapolčianska spoločnosť a aj ju vlastnila. Neskôr, po jej rozpade v roku 1880, ju odkúpil Coburgov železiarsky podnik. Táto vysoká pec ročne spracovala až 10 tisíc ton železnej rudy, zväčša sideritu a limonitu. Rudu dovážali z baní v Sirku, Železníku a Nandraže. Neskôr bola vedľa tejto pece postavené i druhá vysoká pec, ktorej základy sa nám zdali v teréne viditeľné dodnes. Pece boli spojené mostovou konštrukciou. Neskôr ešte pribudla tzv. kuplovacia pec.
Obe vysoké pece boli poháňané dúchadlom s parným strojom. Produkcia z týchto pecí napokon nespĺňala požadované množstevné ani kvalitatívne požiadavky a počas hospodárskej krízy bola výroba na tomto mieste ukončená v roku 1903.
Náročnosť
Pec pri Sirku, v Červeňanoch je fajn tipom na výlet pre všetky kategórie návštevníkov. Autom sa dá priviezť až celkom k nej. Náročnejšia bude v tomto prípade skôr odľahlosť lokality v rámci Slovenska. Taktiež turisticky alebo cyklisticky nebude výlet asi pre každého, pretože kopčeky sú tu dosť výživné. Ak by ste napríklad šli z Lubeníka do Sirku stúpanie po asfaltke je naozaj tvrdé. Turistické trasy, ktoré sem vedú sme zatiaľ nepreskúmali. Vyzerá to však na pekné potulky lesom. Ak máte psíka, pokojne ho sem môžete zobrať, no berte ohľad i na iných návštevníkov.
Otváracie hodiny, vstupné, ceny
Pec je voľne prístupná po celý rok, vstupné sa tu neplatí. Z tohto pohľadu ide o nízkonákladovú atraktivitu, ak neberieme do úvahy cestovné náklady.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Ubytovacie možnosti v okolí sú poskromnešie, situované najmä do väčších miest, nečakajte však žiadne zázraky. My sme boli ubytovaní v Muráni, v turistickej ubytovni, čo bola relatívne lacná záležitosť prijateľného štandardu s množstvom možností na ďalšie výlety v okolí. Luxusnejšie možnosti ubytovania sme si všimli na Prednej hore, hoci tu boli problémy s dopravou, keďže hlavná dopravná spojnica bola po silných prívalových povodniach prerušená (2020). Ubytovanie za dobrú cenu sme vyskúšali aj pri vodnej nádrži Miková, ktorá sa nachádza medzi Lubeníkom a Revúcou. Čo je asi jedna z najbližších možností, kde sa dá ubytovať, ak sa chystáte navštíviť vysokú pec v Sirku.
Ak máte radi noci strávené pod širákom, tak prespať by sa asi dalo núdzovo aj pri samotnej peci na trávniku. Oficiálne ohnisko sme si tu nevšimli, no provizórne ohnisko bolo vybudované priamo na spodku peci, kam sa dá vliezť. Zrejme by nebolo vhodné zakladať oheň v samotnej technickej pamiatke, no je možné, že návštevníci to nerešpektujú.
Kedy sa oplatí navštíviť lokalitu
Vysokú pec v Sirku v časti Červeňany by sme odporúčali navštíviť v období mimo zimy, keď sú dostatočne dlhšie dni a hlavne minimum problémov so snehovou pokrývkou. Je to totiž zapadnuté miesto v horách. Oplatí sa sem prísť keď je dostatok času a výlet skombinovať s návštevou mnohých iných, najmä banských pamiatok v okolí, ktoré sa tu vyskytujú v hustej koncentrácii.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Železník - opustená banícka osada, skutočný klenot a jedinečná sonda do minulosti, súčasťou je kino Stachanov, baňa Ladislav, banícka kolkáreň s altánkom
- Koprášsky tunel s viaduktom a Slavošovský tunel - nikdy nedokončená stavba tunelov z vojnových čias pri Magnezitovciach a Slavošovciach, dnes turistická atraktivita, tunelmi je možný i prechod, vlastné svetlo nutnosťou
- Revúca - budova prvého slovenského gymnázia, ponúka prehliadku múzea s výkladom
- Štítnik - miestny kostol s historickými freskami, skutočne jedinečná pamiatka
- Muráň - ponúka množstvo turistických atraktivít v podobe prírody Muránskej planiny, alebo Muránskeho hradu
- Rotunda v Šiveticiach – jedna z najväčších románskych rotúnd v strednej Európe
- Rannogotický kostol v Rákoši – neveľký kostol so zvonicou z polovice 13. storočia
- Evanjelický kostol v Kameňanoch – románsky kostol so zvonicou, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.