Burda je drobné pohorie v slovensko-maďarskom pohraničí, kde prirodzenú hranicu tvorí rieka Dunaj. Pohorie je pokryté lužnými lesmi a lúčkami, ktoré tvoria dobrý základ pre zaujímavú faunu a flóru. Najvyšším bodom je Burdov 388m. Hlavné sídla predstavujú Štúrovo, Chľaba, Kováčov, Kamenica nad Hronom a maďarský Ostrihom.
Kľak (1352 m n. m.) je obľúbený a hlavne veľmi pekný výhľadový kopec, ktorý sa majestátne týči nad Fačkovským sedlom. Vrchol je súčasťou Lúčanskej Fatry, ktorá tvorí južnú časť pohoria Malá Fatra. Kľak je poznať už z diaľky, keďže má veľmi špecifický tvar v porovnaní s okolitými kopcami. Ide o výrazný skalný masív, ktorý vyčnieva z ponad lesa a na pohľad zaujme už z väčšej vzdialenosti. Tento nádherný kopec je známy najmä svojimi 360 stupňovými výhľadmi a je skvelou voľbou na príjemný poldňový výlet.
Oblasť v okolí Borinky ponúka turistom viacero zaujímavostí. Jednou z nich, hoci málo známou, je skalná vyhliadka pod hradom Pajštún. Vyhliadka predstavuje akési bralo v tvare skalného hrebeňa, ktoré vytŕča niekoľko metrov ponad koruny stromov. Skala tak trochu leží v tieni neďalekého hradu Pajštún a prístupná je len neoficiálnym bočných chodníčkom, ktorý sa odpája zo žltej značenej turistickej trasy.
Ako je tomu u množstva najvyšších vrcholov Tatier, i Bystrá leží v bočnej rázsoche uvedeného pohoria. Preto sa málokomu chce resp. neumožňujú to časové dôvody, driapať sa na ňu počas hrebeňovky Západných Tatier. Hoci s výškou 2248 m n. m. je najvyšším vrcholom Západných Tatier a pri pohľade zdiaľky láka svojou krásou.
Keď sa zdá, že v mori hôr Slovenska už naozaj nie je čo objavovať. Keď to vyzerá, že všetky „podstatné“ turistické vrcholy už boli navštívené, oplatí sa zobrať mapu a ešte raz sa dobre pozrieť, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti. Presne takto sme si všimli vrchol Salatín. Ale nie ten západotatranský, ktorý je pomerne populárny. Vrch, o ktorom je tento článoček sa nachádza v kráľovstve Nízkych Tatier.
Nízke Tatry priťahujú najmä oblasťou Chopka a Ďumbiera, ako aj jednou z najklasickejších hrebeňoviek Slovenska. My sme sa však vybrali pozrieť na vrchol Skalky. Vrchol opradený záhadou zvukovej anomálie, známy krásnymi výhľadmi a jeho polohou mimo hlavného hrebeňa spomínaného pohoria. Sem sa totiž len-tak vyberie málokto.
Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.
Pôvodne ťažobná jama Konopiská je pozoruhodná lokalita, na ktorú narazíte neďaleko obce Rohožník. Bývalý ťažobný areál je v súčasnosti rekultivovaný a do značnej miery zaplnený vodou. V podstate ide o akýsi mix jazera, lúky a lesného spoločenstva. Miesto je tiež považované za významnú paleontologickú lokalitu, keďže sa tu našlo viacero pozostatkov a fosílií morských a suchozemských živočíchov.
Malá Baňa v Malých Karpatoch je ideálny vrchol na turistiku, keď je málo času a chcete vybehnúť niekam do prírody v rámci Bratislavy. Tento nevysoký vrch sa nachádza nad Račou a má 361m. V súčasnosti sem vedie modro značený turistický chodníček. Na vrchole sa môžete tešiť na prijateľné polkruhové výhľady a ak máte šťastie tak i na pivo zo samoobslužného automatu :).
Veľkú Fatru má zrejme väčšina horalov zafixovanú predovšetkým v podobe pekného, hôľneho hlavného hrebeňa. Preto je dosť možné, že mnoho z nich ani len nenapadne prehľadať zákutia ako je okolie Blatnice. Práve tu sa nachádza zaiste jeden z najkrajších vrcholov nielen Veľkej Fatry ale i Slovenska - Ostrá s výškou 1247 m n. m..
Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Má 754,3 m n. m., čím sa radí za Záruby 767,4 m n. m. a pred Vápennú 752,2 m n. m.. Podobne ako ostatné vrcholy v prvej trojke, je aj tento kopec turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom.
Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskom národnom parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu pri osade Tatranská Kotlina. Návšteva jaskyne je výborným tipom na výlet počas vašej dovolenky v Tatrách. Návšteva jaskyne je tiež skvelým tipom, ak Vám nevyjde počasie na výlet do Tatier, prípadne okolia. Môžete vyskúšať práve túto jaskyňu, vzhľadom na to že sa jedna o najväčšiu a jedinú prístupnú jaskyňu v Tatranskom národnom parku.
Krasová oblasť Gemeru sa pýši nielen bohatou históriou a krásnymi prírodnými pamiatkami, ale aj veľkým množstvom jaskýň. Najzaujímavejšou z nich je iste Krásnohorská jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO a milovníci jaskýň by ju nemali obísť.
Jaskyňa Komín je neveľká jaskyňa v pohorí Branisko, ktorá sa nachádza na južnom svahu vrchu Červená skala. Táto oblasť je aj súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Jedná sa o jaskyňu dlhú približne 18 metrov. Väčšinou slúži ako medzizastávka pri túre na Červenú skalu, prípadne je obľúbeným miestom na prespanie pre poľovníkov, trampov alebo turistov, ktorí obľubujú prespávanie v prírode.
Kriváň, to je povinná jazda počas vašej návštevy vo Vysokých Tatrách. Tento nádherný vrch nachádzajúci sa na západe Vysokých Tatier je svojou charakteristickou siluetou nezameniteľný s iným vrcholom Slovenska. Aj preto si ho za národný symbol zvolili Štúrovci. Máločo tak výrazne pripomína slovenskú krajinu a identitu ako tento vrch. Jeho tvar i poloha Kriváň predurčuje, aby bol ,,stredobodom" pozornosti.
Diablova výverová diera je zaujímavý prírodný úkaz, neďaleko sedla priesmyku Branisko. Ide v podstate o maličkú jaskyňu v skale, z ktorej vyteká potok. Potok vchádza do skaly vo východnej časti a následne vyviera v západnej časti na druhej strane hrebeňa prostredníctvom tejto vyvieračky.
Branisko je veľmi zaujímavé pohorie, avšak medzi ľuďmi nie je veľmi známe. Známy je skôr diaľničný tunel, ktorý pohorím prechádza. Turistika v Branisku teda určite nespadá do kategórie komerčných masoviek typu Vysoké Tatry. Je to skôr taký prechádzkový typ pohoria, kde nenarazíte na davy ľudí.
Ak máte radi tiesňavy a kaňony, tak Vám určite odporúčame navštíviť prírodnú rezerváciu Jarabinský prielom. Jedná sa o neveľké údolie okolo potoka Malý Lipník. Údolie má charakter tiesňavy až kaňonu podľa toho, v ktorej časti prielomu sa nachádzate.
Zaujímavým tipom na výlet v severovýchodnej časti pohoria Branisko je Vrátnica. Jedná sa o skalnú vežu s bránou a s výškou približne štyridsať metrov. Nečakajte však nejaký výrazný highlight z ktorého padnete do kolien. Nečakajte ani miesto s veľmi pekným výhľadom, keďže skala leží v lese. Ide skôr o milú, mini atraktivitu, na ktorú narazíte v lese, kde môžete chvíľku rozjímať. Navyše skala na Vrátnici môže byť peknou medzizastávkou počas túry touto časťou pohoria Branisko.
Skalný hríb Čertova skala (465 m n. m.) je ojedinelý prírodný úkaz nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Jedná sa o balvan s objemom približne 6,5m³ a hmotnosťou 17 ton, ktorý leží na malej vztykovej ploche podložia s rozmermi len 58x38cm.
Vedeli ste, že uprostred malebného pohoria Čergov na severovýchode Slovenska sa rozprestiera prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia? Zaujímavosťou je, že sa prvenstvom nepýši len na Slovensku, ale je to zároveň aj prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej Európe.
Kôprovský štít je vrchol vo Vysokých Tatrách týčiaci sa na spojnici Temnosmrečianskej, Hlinskej a Mengusovskej doliny. Hoci sú z neho podmanivé, kruhové výhľady na celé pohorie, o pozornosť, ktorú si určite zaslúži, ho oberajú neďaleké Rysy. Na druhej strane je tak oveľa pokojnejšim a menej masovým vrcholom.
Devínska Kobyla je so svojimi 514 metrami najvyšším bodom Bratislavy a zároveň jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľov hlavného mesta. Masív Devínskej Kobyly sa rozprestiera od okraja sídliska Dlhé Diely až po Devínsku Novú Ves, čo ju predurčuje na miesto trávenia voľného času a športové aktivity obyvateľov týchto mestských častí.
Zaujímavým tipom na malokarpatský výstup by mohol byť vrchol Vápennej (752 m n. m.). Je to totiž kultovka Malých Karpát. Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obcí Sološnica a Plavecké Podhradie.
Záruby sú najvyšším vrcholom Malých Karpát a majú výšku 768 m n. m. Na tento vrchol je možné vystúpiť žltou z vlakovej stanice Smolenice a modrou turistickou značkou z centra Smoleníc, resp. po hrebeni červenou značkou. Červená značka vedie zo zrúcaniny Ostrý Kameň, pri vodnej nádrži Buková. V konečnom dôsledku sa všetky značky stretávajú na vrcholovom hrebeni Zárub, ktorý je značený červenou značkou. Takže je len na Vás akú cestu si zvolíte.
Plánujete letnú dovolenku vo Vysokých Tatrách? Máme pre Vás tip na túru mimo značených chodníkov, ktorá patrí k nezabudnuteľným zážitkom v horách. Ak už ste v Tatrách prešli, čo sa dalo po turistických značkách, ani vŕšok Gerlachu by nemal chýbať vo vašej zbierke. Gerlachovský štít s výškou 2655 m je najvyšší vrchol Vysokých Tatier a zároveň celého karpatského oblúka. Vypína sa na bočnej rázsoche smerom na juh od hlavného hrebeňa Tatier medzi Velickou a Batizovskou dolinou.
Ak ste niekedy zablúdili do končín v okolí mesta Nová Baňa, možno ste narazili na Starohutský (Starohutiansky) vodopád. Starohutský vodopád je ukrytý na konci osady Stará Huta (časť Novej Bane). Mnohí ho považujú za najkrajší z vodopádov, ktorý nájdete v sopečných pohoriach stredného Slovenska. Starohutský vodopád patrí k najľahšie dostupným prírodným zaujímavostiam na Slovensku. Je národnou prírodnou pamiatkou.
Veľmi obľúbenou a turisticky zaujímavou lokalitou, ktorá sa nachádza neďaleko Spišského Podhradia je Sivá Brada. Jedná sa o travertínovú kopu, ktorá má výšku od úpätia až po vrchol zhruba 25 metrov. Pozoruhodná je v tom, že na rozdiel od iných, podobných kôp ide o "živú" travertínovú kopu. O jej život sa stará vyvierajúca voda a preto sa travertínový kopec každý rok rozširuje.
Liptov je lokalita s bohatým krasovým podzemím a na jeho území nájdete aj Stanišovskú jaskyňu. Jaskyňa pri obci Liptovský Ján, je prístupná verejnosti po celý rok, dokonca každý deň. Prehliadka v trvaní približne hodinku je vedená v dĺžke 410m, hoci jaskyňa má preskúmané chodby v dĺžke takmer 900m. I tak je návšteva jaskyne skvelým tipom pre rodiny s deťmi. Zaujímavosťou je, že jaskyňa je sprístupnená v pôvodnom stave, s minimom úprav a taktiež bez osvetlenia.
Vrch Somár má nadmorskú výšku 649 m.n.m a nachádza sa v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Prechádza ním červená turistická značka v smere z Bratislavy na Pezinskú Babu. Kopec sa nachádza približne 7 km od Pezinskej Baby a zhruba rovnaká vzdialenosť je od obce Limbach.
Skalnatá je známa sedemstovka (704 m n. m.) v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Charakterizuje ju výrazné stúpanie na jej východnom svahu, krásne, takmer kruhové výhľady a výrazný, osamelý strom kúsok pod vrcholom.